vydali sa na niekoľkohodinovú cestu domov. Do Krásnohorskej Dlhej Lúky dorazili spolu s mamkou okolo pol tretej popoludní, v sprievode prof. Jaroslava Simana, prednostu kliniky detskej chirurgie bratislavskej Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou. Ten k posádke sanitky pristúpil vo Valaskej, kde oddychoval na chalupe. Jeho prvé kroky však viedli najprv do rožňavskej nemocnice. Kolegu Miloslava Martini, primára detského oddelenia, tam oboznámil so zdravotným stavom dvojčiat, pôvodne spojených v panvovej oblasti, ktoré sa pred časom podarilo úspešne oddeliť.

"Profesor Siman mi ozrejmil anatomické pomery detí, pre prípad, že by nastali nejaké komplikácie. Keďže nateraz nie je dôvod, aby zostávali v nemocnici, následne boli prevezené domov," informoval nás MUDr. Martini. Primár prišiel so siamskými dvojčatami prvýkrát do kontaktu krátko po ich narodení a sám bol vraj od začiatku skôr optimistom, pretože sa mu javilo, že ich anatomické pomery sú priaznivé pre prípadné rozdelenie.

To zrealizoval v Bratislave profesor Siman, ešte predtým však boli deti hospitalizované nejaký čas v košickej detskej nemocnici. Potom nasledoval prevoz do pražskej nemocnice v Motole a následný prevoz do Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave. Strávili tam päť mesiacov a za ten čas postúpili dve náročné operácie vedúce k ich oddeleniu a niekoľko ďalších rekonštrukčných zákrokov. Po polroku strávenom na nemocničnom lôžku sa dve krásne a živé dievčatká konečne ocitli doma. Vek šesť mesiacov teda oslávia zajtra v kruhu celej rodiny.

"V nemocnici boli dcérky stopäťdesiadva dní a ja som s nimi bola skoro po celý ten čas. Opísať pocity, keď sme spolu doma, sa azda ani nedá. Konečne sme všetci pohromade, je to skrátka vynikajúci pocit," povedala nám v Krásnohorskej Dlhej Lúke šťastná mamička krátko po tom, ako vystúpila zo sanitky.

Aj keď bola dosť unavená z dlhej cesty, rozhovor s nami neodmietla a spolu s rodinou nám i ochotne zapózovala pred fotoobjektívom.

Najväčšiu radosť z návratu sestričiek mala istotne päťročná Melita, ktorá sa na ne nevedela vynadívať. Jednostaj prechádzala od jednej postieľky k druhej a modrooké drobce pohládzala po rúčkach a tváričkách. Z novinárov si veľkú hlavu nerobila, akoby si už na popularitu zvykla.

"Média nás doteraz dosť obliehali. Verím, že sa to začas upokojí a my sa budeme môcť dievčatám v pokoji venovať," skonštatovala pani Melita. Ako nám prezradil jej manžel, vzal si tri dni dovolenky, aby pani Melite trochu pomohol, budúci týždeň sa však musí vrátiť do práce.

"Niekto predsa musí živiť rodinu," vzdychol si cez úsmev Ladislav Tóth.

Využili sme príležitosť a v ich dome v Krásnohorskej Dlhej Lúke sme oslovili aj profesora Simana, ktorý siamské dvojičky operačne oddelil. Lucka a Andrejka sú pritom na Slovensku vôbec prvými blížencami, čo operácie súvisiace s oddelením prežili. Ako sme sa sami presvedčili, sú mimoriadne čulé a tešia sa dobrému zdraviu.

"Na našej klinike boli päť mesiacov. Na začiatku postúpili dve hlavné rozdeľovacie operácie a keď sa ich zdravotný stav stabilizoval, nasledovalo niekoľko drobných plastických korekcií. Pri prvej dôležitej operácií sme rozdelili ich zažívací trakt, ktorý nebol priechodný, pretože deti nemali vyvinutý konečník a koncové črevo. Bolo to tri dni po hospitalizácii na našej klinike. O mesiac neskôr sme spravili definitívne oddelenie dvojčiat," objasnil nám Jaroslav Siman. Ako dodal, je to skutočne malý zázrak medicíny.

"Príroda bola veľmi krutá, keď si takýmto spôsobom zahrala s týmito krásnymi dievčatkami. Variabilita u siamských dvojčiat je nekonečná, no takéto spojenie v panvovej oblasti je veľmi zriedkavé. Bolo šťastím v nešťastí, že ich bolo možné oddeliť. Lucka a Andrejka budú môcť viesť plnohodnotný život, aj keď budú mať určité somatické obmedzenia," dodal profesor. Poznamenal tiež, že s podobným zákrokom nemal na Slovensku nikto skúsenosti.

"Rozhodne to bola iná operácie, ako všetky ostatné, ktoré som dosiaľ prevádzal. Od počiatočnej prípravy až do konca bola výnimočná, už len zvládnuť narkózu u dvoch pacientov so skríženým krvným obehom bol nemalý problém..." konštatoval Jaroslav Siman, ktorý pracuje ako chirurg už rovných štyridsať rokov a za ten čas odviedol tisícky operácií. Na tú, pri ktorej oddelil telíčka Lucky a Andrejky od seba, však nikdy nezabudne.

Dozvedeli sme sa, že blíženci boli v nemocnici tak dlho preto, aby sa im dobre zahojili všetky rany. Teraz sú už podľa profesora Simana úplne poriadku, ale komplikácie nemožno nikdy vylúčiť. Preto informoval primára detského oddelenia v rožňavskej nemocnici o zdravotnom stave malých pacientiek i ďalšom liečebnom pláne, aj keď on sám verí, že žiadne vážnejšie komplikácie nenastanú.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.