vlkov, ktoré je počuť až do dediny. V Ruskove je veľa mládeže, takže žiadna nuda mi nehrozí. Večer sa stretávame na ulici pri cintoríne, kde je soť kríkov a hustý porast. Boli chvíle, kedy sa našim ušiam kde - tu zazdalo, že tam čosi šuchoce, ale šumu a predieraniu sa nejakého zvieraťa v kroví sme spočiatku nevenovali pozornosť.
Až druhý a tretí večer v tom týždni, keď sme začuli čudné zvuky, zbystrili sme pozornosť a zrazu prebehlo čosi popred nás. Bolo to rýchle. Znovu a znovu sa to opakovalo, až nám naskočila husia koža. Niekto poznamenal: "Je to líška." Lenže nie jedna. Pobehovalo to po ceste a krovie sa dalo do pohybu na viacerých miestach. "Čo ak sú besné?" Mládež sa rozpŕchla preč tak rýchlo ako nikdy... Nedalo mi to a tak som si zaumienila, že sa s tým musí niečo urobiť.
Oslovila som starostu obce Ruskov, pána Sabadoša s otázkou týkajúcou sa tejto skutočnosti. Odpovedal mi, že takúto informáciu nedostal a odporučil mi, aby som radšej zavolala predsedovi poľovníckeho zväzu, pánovi Valíkovi. Ten mi ochotne odpovedal, síce nepotvrdil túto informáciu, ale pripustil možnosť výskytu líšok v obci. Pán Valík preto oboznámi miestnych poľovníkov s týmto problémom, aby vykonali potrebné opatrenia. Občanom Ruskova neostáva nič iné než spoľahnúť sa na poľovníkov.
Autor: Andrea MARKOVIČOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
