Prišiel si tíško, bez varovania,
Ako duch cez stenu.
A hoc nevošiel si dverami,
Ale prebúral pár tehál v múre,
Bola som rada, že si prišiel.
Vzal si ma za ruku,
Poodrhnul záves
A ukázal kus života.
Dal si mi pocítiť, čo je to láska,
Slasť a rozkoš.
Ale nič nie je zadarmo.
Ani v rozprávkach, nie to ešte naozaj.
Preto aj ja som musela platiť.
Lež čím?
Pre lásku sú peniaze
Len bezvýznamným kúskom papiera,
Či kolieskom kovu.
Práve preto som platila tým,
Čoho som mala nadostač.
Veľkými horúcimi slanými slzami,
Ktoré som zbierala
Noc čo noc do vankúša.
No zbierala som ich s láskou
A vedomím, že sú pre teba.
A to mi dávalo silu.
Lež čo teraz?
Teraz, keď chceš tak tichúčko
A nenápadne odísť,
Privrieť dvere, pozbierať zopár tehál,
Uložiť ich na miesto
A na rozlúčku
Pobozkať na čelo, objať
A postrapatiť kučierky?
Ako pôjdem teraz ďalej,
Keď mám nutkanie utiecť
A ukryť sa ako malé dieťa
Späť za ten záves?
Ešte neviem.
No viem, že nie som zbabelá,
Ale dosť silná na to,
Aby som bolesť a trpkosť
Prehltla ako zlú tabletku.
Veď aj tie najhoršie
Prinášajú úľavu.
Autor: mcs
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
