&
Peter FURMANÍK
Tragédia z októbra 1995 je najväčšou prevádzkovou haváriou v histórii VSŽ Košice a navždy sa zapísala do pamäti Košičanov. Nečudo, veď prišlo pri nej o život 11 ľudí! Odvtedy sa stalo v sídle hutníckeho gigantu viacero smrteľných úrazov, no havária potrubia v areáli VSŽ, a. s. Košice a následný únik plynu do ovzdušia spôsobili nebývalý rozruch na celom Slovensku. Pri úniku vysokopecného plynu sa otrávilo osem pracovníkov spoločnosti Oceľ, jeden z Keramiky a dvaja Rómovia z Veľkej Idy, ktorí sa v areáli VSŽ zdržiavali neoprávnene (prešli cez dieru v plote).
Od hromadného nešťastia uplynie 27. októbra už 5 rokov, ale túto na čas a vyšetrovanie náročnú kauzu, súd ešte ani len nezačal pojednávať. Nemožno povedať, že by sudcovia sedeli so založenými rukami, o čom svedčia sporadicky sa konajúce neverejné zasadania senátov prvostupňového a odvolacieho súdu. Ich cieľom bolo - obrazne povedané - vychytať muchy a tak zabezpečiť hladký priebeh pojednávania. Čas, ktorý medzitým uplynul, však naznačuje, že sa to deje príliš liknavo. Karty v uvedenej kauze však zamiešala amnestia prezidenta republiky zo 14. júla lanského roka.
Poďme však pekne po poriadku. Objasneniu a vyšetrovaniu príčin havárie, podielu zavinenia a zodpovednosti konkrétnych osôb za ich následné kroky sa temer celý rok venoval špeciálny tím. O množstve úkonov a mravenčej práci vyšetrovateľov veľa napovie vyšetrovací spis, ktorý pomaly, ale isto naberal na váhe a v konečnej fáze obsahoval 2000 strán! V októbri 1996 bola na svete obžaloba prokurátora, ktorý z trestného činu všeobecného ohrozenia obžaloval 53-ročného A. D., o rok staršieho M. J., 57-ročného A. B., 40-ročného F. J. a 49-ročného L. M. Obžalovaní boli v inkriminovanom čase pracovníkmi rôznych závodov a organizačných zložiek VSŽ, a. s. Prokurátor im v obžalobe kládol za vinu, že "z nedbanlivosti vydali ľudí do nebezpečenstva smrti i ťažkej ujmy na zdraví a cudzí majetok do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu tým, že spôsobili požiar a následne aj škodlivý účinok plynu a spáchali taký čin preto, že porušili dôležitú povinnosť, vyplývajúcu z ich zamestnania, funkcie a uloženú im podľa zákona".
Dôvodom, prečo sa doposiaľ neocitli pred súdom, boli početné námietky. Najprv mal výhrady sudca, ktorému bol uvedený prípad pridelený, a tak bola kauza s tragickým koncom predmetom neverejného zasadania trestného senátu Okresného súdu Košice II. Ten pri predbežnom pojednávaní preskúmal obžalobu a dospel k záveru, že celú vec vráti prokurátorovi na došetrenie. Stalo sa tak "kvôli odstráneniu chýb z prípravného konania a objasneniu závažných skutočností dôležitých pre rozhodnutie". S verdiktom súdu však nesúhlasil prokurátor, ktorý voči uvedenému uzneseniu podal sťažnosť. Posledné slovo mal Krajský súd v Košiciach, ktorý sťažnosť prokurátora zamietol. V dôsledku toho putoval objemný vyšetrovací spis späť do prípravného konania spolu so správou, na čo sa pri došetrení treba zamerať, ktoré otázky treba podrobnejšie preskúmať...
Došetrovanie trvalo takmer rok a skončilo novou obžalobou prokurátora, ktorú podal na súd v septembri 1998. Sudca, ktorý celý viaczväzkový spis preštudoval, mal však k dôkladnosti vyšetrovania výhrady a to bol aj dôvod, prečo na marcovom neverejnom zasadaní súd aj po druhý raz rozhodol o vrátení celého spisu prokurátorovi. Ten podal sťažnosť a spis opäť skončil na Krajskom súde v Košiciach, ktorý tentoraz dospel k záveru, že "boli vykonané všetky dostupné dôkazy" a tak napadnuté uznesenie zrušil a Okresnému súdu Košice II uložil, aby vo veci konal a rozhodol. Príbuzní obetí úniku plynu, ale aj verejnosť, ktorá sa o túto kauzu živo zaujíma, sa márne nádejali, že sa dočkajú verdiktu aspoň v prvej polovici tohto roka. Ako sme už písali, pojednávanie ešte ani len nezačalo. Do hry totiž vstúpila amnestia prezidenta republiky, ktorý v článku I nariadil, "aby sa nezačalo a ak sa už začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za nedbanlivostné trestné činy, spáchané pred dňom tohto rozhodnutia, ak za ne zákon ustanovuje trest odňatia slobody, neprevyšujúci 3 roky". Na túto skutočnosť, resp. na to, že je potrebné ju preskúmať vo vzťahu k trom z pätice obžalovaných, upozornil Krajský súd v Košiciach ešte v septembri lanského roka. Medzitým pretieklo korytom Hornádu ešte veľa vody… Napokon senát Okresného súdu Košice II na neverejnom zasadaní rozhodol, že traja z obžalovaných, a síce M. J., A. B. a F. J., "sú účastní amnestie prezidenta SR a tak podľa paragrafu 231, ods. 1 Trestného poriadku, bolo ich trestné stíhanie zastavené". Toto uznesenie im bolo úradnou cestou doručené a bolo už len na nich, ako sa rozhodnú. Teda, či amnestiu prijmú alebo v zákonnej lehote oznámia súdu, že na prejednaní uvedenej veci trvajú.
Ak by amnestiu neprijali, súd by musel v ich trestnom stíhaní pokračovať. Znamenalo by to, že keby predseda senátu vytýčil termín pojednávania, zasadli by na trestnú lavicu spolu s ďalšími dvoma obžalovanými - A. D. a L. M., na ktorých sa amnestia nevzťahuje, pretože sú síce obžalovaní tiež z trestného činu všeobecného ohrozenia podľa paragrafu 180, ale podľa ods. 4, Trestného zákona, kde je trestná sadzba 3 až 10 rokov! Slovom, hrozí im trest prevyšujúci tri roky a tak nie sú účastní minuloročnej amnestie prezidenta republiky. Vráťme sa však k tým prvým trom. V prípade, že by odmietli prijať amnestiu a súd by ich nebodaj uznal vinnými z trestného činu všeobecného ohrozenia, musel by ich aj tak oslobodiť, lebo sa na nich vzťahuje amnestia… Ak by sa tí traja rozhodli pre variant, že chcú predstúpiť pred súd, nuž, urobili by tak zrejme iba preto, aby sa eventuálne mohli morálne očistiť, ak by ich súd neuznal vinnými a spod obžaloby prokurátora oslobodil.
O tejto kauze sme naposledy písali koncom jari, keď sme priniesli aj tieto úvahy. Dnes je už však všetko jasné traja spomínaní aktéri prípadu (zvárač, majster, revízny technik plynových zariadení) amnestiu prijali, rozumej: v zákonom stanovenej lehote ani jeden z nich nepodal proti uzneseniu súdu sťažnosť. Neurobil tak ani prokurátor a kauza je tým už definitívne pre všetkých troch skončená. Pred súd teda predstúpia už len zvyšní dvaja z pôvodnej pätice obžalovaných, a to A. D., ktorý v čase najväčšej železiarenskej tragédie zastával funkciu technického riaditeľa VSŽ Oceľ, a L. M., ktorý bol v tom čase majstrom divízneho závodu Koksovňa VSŽ. Súdnu dohru prípadu budeme ďalej sledovať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
