píše, že tento zvyk pretrvával v Holandsku v 16. storočí. Eskimáci na Aljaške ho dodržiavali ešte na začiatku 20. storočia. Premrznutým pútnikom bolo u nich bežné ponúknuť manželky - s úmyslom, aby sa zohriali v nehostinných podmienkach. Keď sa to tak vezme, išlo vlastne o záchranu života. Dnes sa nám táto tradícia môže zdať zvláštna ale aj veľmi smiešna, lenže v minulých storočiach by sa nad takouto pohostinnosťou voči návšteve nikto nepozastavil. Táto tradícia sa opierala o maximálnu dôveru vo vzácneho hosťa, u ktorého sa predpokladalo, že túto dôveru nezneužije a strávi noc po boku ponúknutej dámy, bez toho, aby s ňou čokoľvek mal. Od pánskej návštevy v civilizovaných krajinách sa očakávalo správanie dvorného rytiera, nie človeka, ktorý využije každú príležitosť.

Kde teda pramení bratsky sa podeliť o vlastnú ženu? Korene má v dávnych dobách v prvotnopospolnej spoločnosti, kde boli spoločné nielen ženy, ale predovšetkým aj jaskyne, v ktorých ľudia bývali. Súkromné vlastníctvo vtedy už v obmedzenej miere existovalo, napr. vlastníctvo kyjaka, oštepa a podobne, ale - týkalo sa iba serióznych (materiálnych) predmetov. Teda nielen žien ale aj mužov. Až neskoršie sa usporiadalo súkromné vlastníctvo všetkého majetku, čo vzhľadom k vznikajúcemu patriarchátu zahrňovalo aj ženy - boli zaradené medzi predmety.

Autor: som

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.