Haifa je 270-tisícové mesto, úplne iné ako ostatné izraelské mestá, ktoré volajú šedé, tzv. púštne mestá. Haifa nesie hrdý názov zelené mesto a patrí k najkrajším mestám sveta. Rozkladá sa na svahoch hory Karmel. Časť prístavného mesta a jeho komplexu leží najnižšie, na úrovni mora. S prístavom susedí aj staré mesto. Novšia časť mesta so správnym centrom a modernými obchodmi je vyššie. Na vrchu hory Karmel, vo výške 250 metrov nad morom, sú postavené luxusné vily a drahé hotely. Tu, vysoko nad mestom, leží aj biblická ZOO a Múzeum počiatku dejín. Dominantou s charakteristickým znakom mesta je Bahajské mauzóleum so zlatou kopulou na svahu hory Karmel. V samotnej Haife a aj blízkom okolí je čo obdivovať, či zo starého, biblického alebo aj novšieho obdobia.
Eliášova jaskyňa, nachádzajúca sa v južnej časti mesta pod horou Karmel, je miestnym len veľmi málo známa. Nikto nám nevedel ukázať, kde je. Jaskyňa má zaujímavú históriu. Žil v nej prorok Eliáš, predtým než sa stretol s falošnými prorokmi. Slúžila vraj ako dočasné bydlisko Panne Márii a sv. Jozefovi po ich návrate z Egypta. Je to pomerne priestranná jaskynná sála, o ktorú sa stará židovská cirkev a pre svoje obrady si ju aj prispôsobila. Kúsok od jaskyne, cez cestu pri mori, je stanica lanovky. Za 10 dolárov nás vyviezla na 270 m vysoký vrch k Stella Maris, kde je Karmelitánsky kláštor, založený ešte v križiackom období. Odtiaľ je nezabudnuteľný výhľad na mesto a Haifský záliv.
Cestou k nášmu hotelu nás prekvapilo pomerne veľké množstvo obchodov s ruskými nápismi. Pri rozhovore s ruskými Židmi sme sa dozvedeli, že tvoria tretinu obyvateľov Haify.
Bahajské mauzóleum
V haifskom mauzóleu so zlatou kupolou leží Báb, uctievaný ako mučeník Bahaj viery a jeho vnuk Abdul. Stavba mauzólea bola započatá v roku 1948 a dokončená v roku 1953. Európska architektúra mauzólea sa mieša s východnými vzormi. Na stavbu bol použitý kameň, tesaný v Taliansku a monolitné stĺpy z ružovej žuly. Zlaté glazované lístky, vyrobené v Holandsku, pokrývajú strechu. A hoci zlatá strecha, pripomínajúca rybie šupinky, vytvára nádherný honosný dojem, cena jedného pozláteného lístka bola len 1 dolár. Záhrada, ktorá obklopuje mauzóleum, je štýlovo jedinečná. Navrhnutá ako príznačne krásne a nerušené pozadie svätých miest, ktoré obklopuje. Ozdoby, ktoré sú v záhradách citlivo včlenené, ako lampy, vázy, pávy a orly, boli vybraté pre svoj estetický vzhľad a nemajú žiadny náboženský význam. Spodná časť 18 terás nie je ešte ukončená.
Vedľa mauzólea je Svetový Dom Spravodlivosti. Biela budova z mramoru s kolonádou 58 korintských stĺpov. Tu sídli celosvetový koordinačný orgán Bahaj spoločenstva. Patrí k nemu aj medzinárodný archív, ktorý je súkromným múzeom Bahaj pamiatok a historických materiálov. V samotnej Haife je len málo prívržencov naboženstva Bahaj. Obyvatelia mesta sú radi, že v ich meste sa nachádza tak krásne zladený komplex architektúry a parku v štýle perzských záhrad, ktorý vytvára očarujúcu dominantu Haify. Spolu s horou Karmel a morským zálivom robí toto mesto najkrajším z izraelských miest.
Nezávislé svetové náboženstvo
Viera Bahaj je nezávislé svetové náboženstvo, odnož islamu. V Izraeli je oficiálne uznané ako štvrté náboženské spoločenstvo, hoci tu má len niekoľko sto prívržencov. Učí, že náboženská pravda je progresívne, že Boh vzdeláva ľudí prostredníctvom Prorokov, ktorí sa objavovali v celej histórii a budú sa objavovať večne, aby viedli ľudstvo. Mojžiš, Zoroastra, Budha, Kristus, Mohamed a teraz Babá'u'lláh sú medzi týmito božími učiteľmi, ktorí dávajú svetu potrebné zákony, vyhovujúce potrebám doby, v ktorej sa objavujú. Toto náboženstvo podporuje zásadu rovnakých práv pre mužov a ženy. Podporuje priateľstvo a svornosť. Odsudzuje predsudky a povery. Predpisuje monogamiu, odrádza od rozvodov. Je za poslušnosť vláde, za vzdelanie, za vytvorenie pomocného medzinárodného jazyka a načrtáva základné rysy inštitúcií, ktoré majú nastoliť a naveky zachovať mier vo svete. Podľa Shoghi Effendiho, Strážcu Bahaj viery, toto náboženstvo zastáva jednotu Boha a jeho prorokov a hlása princíp jednoty a celistvosti ľudstva.
Haifa je príkladom najväčšej tolerancie v Izraeli. Tolerancia sa prejavuje medzi obyvateľmi bez ohľadu na náboženské vyznanie, ale aj voči návštevníkom Haify. Do školy chodia spolu Židia aj Arabi. Vo veľkonočnom čase Arabi navštevujú synagógy a Židia mešity. Farebné vajíčka jedia Židia a Arabi zase macesy. Navzájom sa riadia starou múdrosťou, ktorá hovorí: "Čím človek viacej vie, čím je múdrejší, tým je tolerantnejší." Akoby odmenou za takýto postoj k životu bolo aj to, že práve z Haify pochádza minuloročná Miss svetovej súťaže krásy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
