zoopsychológ
Pri súčasnej chovnej expanzii psov má táto problematika svoju profesijnú, celospoločenskú a etickú aktuálnosť. Nie je azda potrebné zdôrazňovať, že za takto vzniknuté situácie je v pĺnej miere zodpovedný sám človek. V takých prípadoch mu nie raz chýbajú základné znalosti etologických, zoopsychologických zákonitostí psov, ďalej sú to jeho nekritické chovateľské ambície a v konečnom dôsledku ide o nerešpektovanie vzťahov humánneho a subhumánneho sveta.
Agresívne správanie sa psov má vrodené a naučené pozadie a je ich vrodenou dispozíciou. Problémová situácia nastáva vtedy, keď agresivita je nekontrolovateľná či už psom, alebo majiteľom, poprípade keď ide o neurotické správanie agresívneho typu. V takých prípadoch sú ataky psov na ľudí vážnym problémom, ktoré väčšinou končia ich pohryznutím. Pri nesprávnom zvládnutí psa majiteľom (absencia sociálneho rešpektu z jeho strany nad psom) sa zviera môže agresívne orientovať aj na neho, členov rodiny a táto neregulovaná agresivita sa generalizuje aj na iných ľudí a zvieratá.
Pri pohryznutí psom je tendencia človeka hľadať vinu v zvierati. Tento nesprávny postoj je korigovaný skutočnosťou, že 90 % z týchto epizód je vysvetliteľná zo správania sa psa, ktorý reaguje na prislúchajúci spúšťací podnet. Z hľadiska zoopsychologického, pes pred atakom prejavuje signalizačné správanie (vrčanie, mimika, postoj tela, sklopené uši, otvorenie zuboradia, koncentrovaný pohľad). Pri vzniku takej kritickej situácie sa odporúča takéto správanie človeka: pohybová sebakontrola (pomalé pohyby), vyhýbanie sa priamemu očnému kontaktu so psom, prejaviť výrazný nezáujem o neho, vizuálna orientácia na iné podnety, pred psom neutekať, zaujať neutrálny postoj, alebo pozíciu nehybnosti.
Pri týchto pohryznutiach môže ísť o dominantnú agresivitu, ktorá súvisí s ochranou majiteľa, členov rodiny, alebo areálu domu. V tejto súvislosti bolo zistené, že väčšie percento pohryznutia psami bolo zaznamenané u zvierat, ktoré boli osvojené človekom, v porovnaní so psami túlavými. To potvrdzuje význam ich teritoriálneho správania, keď v prípade túlavých psov im chýba teritoriálna fixácia, bezpečie a prevláda u nich skôr strach a úzkosť. Ďalej, viacej týchto incidentov je zaznamenaných v mestách v porovnaní s provincionálnymi podmienkami.
Pokiaľ sa jedná o lokalizáciu pohryznutí, väčšinou sú to ruky, nohy a to pri obranných reakciách obete útoku, ďalej sú to krk, tvár a to hlavne u detí. Pritom najčastejšie ide o pohryznutie jednorázové, t.j. jeden skus zuboradia. Frekventované obdobia sú jar a leto. Najčastejšími obeťami sú jedinci do 20 rokov.
Čo sa týka klinických následkov pohryznutí psami v menšej miere sú zaznamenané urgentné poranenia šliach, ciev a kostí. Hoci aj v tomto prípade výnimka potvrdzuje pravidlo. Najčastejšou komplikáciou sú polymikrobiálne infekcie, vakcinácie proti besnote a tetanu sú pochopiteľne na prvom mieste terapeutického úkonu.
Motívom mnohých majiteľov psov je ich strážna funkcia. Preto agresívnemu správaniu psa učia. Pokiaľ to nie sú služobní psi s profesionálnym výcvikom, ide o principiálnu chybu. Pes totiž pri optimálnom psychosociálnom vzťahu s majiteľom, spontánne prejavuje obranné reakcie pri reálnom nebezpečí, ktoré by mu potenciálne hrozilo.
Pomerne časté pohryznutia psami sú u detí, obzvlášť, keď je dieťa nový člen rodiny. Dieťa je stredobodom pozornosti rodičov, čím je sociálny režim psa narušený. Následkom toho u neho vznikajú emocionálne napätia, ktoré sa prejavujú nepokojom, brechaním, vrčaním, zatiaľ len signalizačného charakteru. Ak pes nie je včas sociálne "ošetrený" (venovanie mu pozornosti), ataky môžu byť orientované priamo na dieťa, obzvlášť keď nie sú prítomní rodičia.
Nakoniec sa nemôžeme vyhnúť psychologickým následkom pohryznutia ľudí psami. Psychické traumy po takých zážitkoch majú vážne dôsledky u ľudí labilných, ale hlavne u detí (neurotický strach zo psov, zvierat, prírodného spoločenstva). Niektorí jedinci s psychopatickými sklonmi sa sebarealizujú prostredníctvom svojho psa, ktorý je behaviorálne deformovaný vplyvom majiteľa. Keď zohľadníme pritom psov s extrémne vysokou hladinou agresivity (Staffordshire Bull Terrier, Bull Terrier, Pittbull), tak rizikové situácie pohryznutia ľudí majú vysokú pravdepodobnosť. Nemôžeme v týchto súvislostiach opomenúť aj možné fyzické následky pohryznutia na tvári (jazvy), ktoré hlavne u mladých ľudí môžu byť predpokladom vzniku komplexov.
Záverom len jedna poznámka, že pes je najlepším priateľom človeka, ale človek si to musí zaslúžiť.
Autor: MVDr. Anton HVOZDÍK, CSc.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
