štyridsaťdvaročný herec divadla Ypsilon Marek Eben.
Marek, nedávno sme sa ešte videli u nás na východe pri hosťovaní s Predanou nevestou, teraz zas tu...
- No, to som si príma oddýchol a chystal sa už na tento blázinec.
Hoci nie ste nováčik, aké je to vstupovať do festivalovej sály zapratanej do posledného miestečka?
- Zdalo by sa, že si človek zvykne, lež opak je pravdou. Môžem povedať, že u nás v divadle nemám trému skoro nikdy. Okrem premiéry. Vtedy sme však nervózni všetci, lebo nevieme, ako dopadne. Pri reprízach sa predstavenie ustáli, slabé miesta vylepšíme alebo vyhodíme a nadobudneme istotu, pokoj. Kým na festivale ide vždy o premiéru i derniéru súčasne. Nielenže si človek nie je istý, ale ani už nič nevylepší.
Čo brepty?
- To je to najmenej. Ba pri troche dobrej vôle sa môžu stať aj zlatým klincom večera. Režisér Schorm nám raz povedal: "Detičky, zaplaťpánboh za každú chybu!" Svätá pravda. Divák má chyby strašne rád, najmä ak môže sledovať, ako sa z nich účinkujúci pokúšajú vybŕdnuť. Každý vtedy totiž hovorí živelne, prirodzene. Hlavné je, aby ste mali čo povedať potom môžete aj breptať.
Ako pritom narábate rodným jazykom?
- Mňa čeština baví. Je to jazyk, s ktorým sa človek pohrá a vyhrá. Ale inak je to potvora ťažká!
Čo angličtina?
- Ako kedy. Občas príde ktosi, kto je poriadne uvoľnený, ako Tim Roth, hovorí slangom a je zle. Najlepšie sa človek dohovorí s tými, ktorí používajú reč Albionu ako druhý jazyk: Taliani, Škandinávci, tí habkajú podobne ako vy.
Medzi ľuďmi ste príkladom elegána.
- Vážne? Azda preto, že skoro všetky mnou uvádzané programy musia byť v spoločenskom úbore, takže divák zákonite nadobúda pocit, že bez kravaty nevynesiem ani kôš.
Pôsobíte vždy pohodovo. Bývate vôbec niekedy v zlej nálade?
- Určite nie na javisku, tam na vaše nálady nie je nik zvedavý. Keby som to isté dokázal ešte aj doma, bol by som so sebou celkom spokojný. Pokiaľ chcete vedieť, ako ďaleko k tomu ideálu mám, opýtajte sa mojej ženy. Povie, že dosť ďaleko.
Potom do akej miery je vaše vystupovanie na javisku sebakontrola a do akej prirodzenosť?
- Pochopiteľne, človek sa na verejnosti ovláda a pri moderovaní sa nemôže schovať za rolu. Tam je každý za seba a diváka neogabe. Navyše, pri tomto povolaní oveľa viac ako pri hraní dochádza k celému radu nečakaných situácií a na tie musíte okamžite reagovať. Ako keď mi vlani pirátsky prebehla tá nahá slečna s reklamou na erotický časopis. To obvykle bývajú tie chvíle, keď sa človek odhalí, čiže predstierať, že ste čosi, čo nie ste, sa nevypláca.
Kedy ste potom uvoľnený?
- Asi ako každý. Doma, s priateľmi.
Nevadí vám, že ako vyštudovaný herec ste známy skôr v podobe konferenciéra?
- Nevadí. Keby som nemal divadlo, asi by to bolo inak. Ale ja sa predsa takmer každý druhý večer vyteperím na javisko ako herec, a to mi, namôjhriešnu, stačí. Okrem toho ma moderovanie baví. Všetko si píšem sám a mám preto oveľa väčšiu slobodu ako herec, ktorý má vopred napísaný text.
Čo by ste odporúčali adeptom moderátorstva?
- Zrejme niektoré zásady spoločenského správania. Tie sú pri moderovaní dosť zásadné. Príde vám hosť a kým sa neoťukáte, máte hrozne málo času presvedčiť ho, že tu nie ste na to, aby ste ho dokatovali, ale máte oň ozajstný záujem. Podľa mňa, ak ho nepresvedčíte, ťažko urobíte dobrý rozhovor. A človek, ktorý sa nevie správať, bude ťažko presviedčať. Moderátor je vlastne taký dverník. Večne niekomu otvára dvere, kohosi kamsi pozýva, lež na ňom záleží, či tými dverami vojde niekto namosúrený, alebo dobre naladený.
Ste filmový milovník?
- Radi chodievame s Markétou raz za čas do kina Evald na Národní tříde. Vždy na dva filmy, jeden od jedenástej, druhý od druhej. Vzhľadom na to, že medzi filmami je ešte obed, tiež v kine, možno povedať, že som filmožrút.
Neotravuje vás festival? Musíte na ňom vydržať až po celý čas do konca.
- Pripravujem zároveň pre televíziu každodenné ‚Festivalové vteřiny'. Toho roku som dostal o kameru viac, takže celý deň sliedim po Varoch a schrasťujem materiál. Po festivale z nich bude hodinový dokument.
Čo je pre vás na festivale najhoršie?
- Vždy koniec. Priamy prenos záverečného ceremoniálu. Ako by nestačilo tých 1200 divákov, ešte aj kamery! Vždy keď sa ráno pozriem na manžetové gombičky do smokingovej košele, príde mi na odpadnutie. Panebože, práve sa mi ľavá odkotúľala! Nevideli ste kam?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
