juhoslovanskej ústave. Čiernohorská vláda sa však podľa Djukanoviča nenechá vyprovokovať juhoslovanským prezidentom Slobodanom Miloševičom.
Ústavné zmeny, prijaté tento mesiac parlamentom v Belehrade, dávajú Miloševičovi možnosť zotrvať vo funkcii juhoslovanského prezidenta ešte ďalších osem rokov.
Tieto opatrenia boli presadené s cieľom vyprovokovať demokraticky zvolenú vládu Čiernej Hory a vyvolať reakciu vedúcu k zavedeniu priamej vojenskej vlády, konštatoval Djukanovič. "Sme v situácii, keď sa musíme vyhnúť týmto Miloševičovým provokáciám," povedal čiernohorský prezident po rokovaniach s nemeckým ministrom zahraničných vecí Joschkom Fischerom.
Šéf nemeckej diplomacie v tejto súvislosti spomenul vyhlásenie lídrov siedmich najvyspelejších krajín a Ruska (G8), ktoré počas uplynulého víkendu odznelo na summite na japonskom ostrove Okinava. Vyhlásenie odsudzuje Miloševičove mocenské praktiky. Fischer súčasne vyslovil obavy nad nedávnymi zmenami v juhoslovanskej ústave a vyjadril Čiernej Hore plnú solidaritu.
Djukanovič uvádza, že jeho republika, ktorá má asi 650 000 obyvateľov, bude bojkotovať federálne voľby usporiadané podľa nových pravidiel, pretože tieto pravidlá popierajú jej rovnocenné postavenie s desaťmiliónovým Srbskom.
Vláda Čiernej Hory varuje, že v republike by sa v prípade Miloševičovho víťazstva vo voľbách mohlo konať referendum o nezávislosti od Srbska. Západ sa v tejto súvislosti obáva, že tento krok by mohol viesť k ďalšiemu vojnovému konfliktu na Balkáne.
Djukanovič však zdôraznil, že vedenie Čiernej Hory nepodnikne žiadne kroky, ktoré by mohli byť zámienkou pre rozpútanie ďalšej vojny. Jeho vláda však zároveň nie je ochotná robiť "zlé kompromisy" v súvislosti s demokratizáciou, ekonomickými reformami a integráciou do európskych a transatlantických štruktúr.
"Čierna Hora bude demokratická, multietnická a európska so Srbskom či bez Srbska," ubezpečil čiernohorský prezident.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
