medzi nimi sa v poslednom čase veľmi zhoršili. Félix býval v neveľkej dedine na východe Slovenska a Boženu si doviedol až z Čiech. Doma ju dobre poznali a tak bola rada, keď jej Félix, ktorý v tom čase chodieval na týždňovky, navrhol, aby sa presťahovala k nemu "na druhý koniec sveta," rozumej: na druhý koniec bývalej republiky. Stalo sa. Lenže medzičasom sa udiali veľké spoločenské premeny, bývalé Česko-Slovensko sa rozpadlo a firma, v ktorej Félix pracoval, sa zredukovala a jej manažéri už nemali záujem o robotníkov z cudziny. Skúšal si nájsť prácu doma na družstve, ale skôr než by sa zamestnal v mechanizačnej dielni, družstvo išlo "na bubon". Po niekdajšej sláve celé roky umelo udržianého družstva so svetlou budúcnosťou zostala len administratívna budova s kosákom a kladivom na jej priečelí... Félixovi nakoniec zostala len sociálka. A Božena? Tá nerobila ani predtým, len sa potuľovala a vysedávala ´v hospůdkách´, teraz ich však vymenila za ´krčmy a pohostinstvá´.

V jeden sobotný večer sa vrátila domov práve vo chvíli, keď Félix po nej najviac túžil a túžobne ju čakal. "Kde si bola?!" opýtal sa jej a ona mu odpovedala: "V Pohostinstve... Dala som si jedno pivo a dve či tri poldeci..."

"Čakal som ťa," Félix sa pokúsil o zmierlivý tón a potom previnilo pokračoval: "Myslel som si, že už bude večera urobená..."

"A ty si kde bol celý deň, keď môžem vedieť?!"

"U Ivana. Opravovali sme jeho auto..."

"Ale ako vidím, neopravovali ste nasucho! Cítim z teba borovičku."

"Ale áno, dali sme si dajaké to poldeci... Ale až keď sme dokončili robotu!"

Na druhý deň sa Božena zasa "zabudla" v Pohostinstve a Félix zasa márne čakal na večeru. Tak to šlo deň čo deň. Aj výrazový slovník bol vždy ten istý - najprv slušný a zmierlivý tón, ten sa však zakaždým vystupňoval do vášnivejších a nebezpečnejších polôh. "Ty puča nedorobená! Raz aj tak na to všetko doplatíš, raz ťa zarežem a spálim v peci!" Aj v osudný večer použil tie isté nadávky a vyhrážky. Riadne nacenganý sa odkiaľsi vracal domov a tesne pred bránou sa doslova zrazil so svojou družkou, ktorá išla domov z opačného konca. "Kde si bola, ty puča nedorobená!? V krčme?!"

"Bola som si kúpiť cigarety!"

"Šesť hodín si kupovala cigarety?!"

"Áno. Ale veď len trošku som sa zdržala..."

"Šesť hodín?! Kurva nedoje... ! Veď len poď domov, porozprávame sa!"

Ale z rozprávania veľa nebolo, boli to len samé urážky a nadávky - z jednej i druhej strany. "Krava patagónska, puča nedorobená!" reval Félix a uhol si z fľaše s borovičkou. Vzájomné slovné útoky ešte chvíľu pokračovali a potom Félix prešiel k útokom iného druhu. Božena najprv vrieskala ako divá, potom už bolo počuť len tlmený a pridusený, pričom už ledva dýchala... Vyšetrovateľ, ktorý voči Félixovi vzniesol obvinenie z trestného činu vraždy do uznesenia napísal: "Po predchádzajúcom nedorozumení v kuchyni rodinného domu v úmysle usmrtiť fyzicky napadol svoju družku tak, že ju najprv zrazil na zem údermi rukou a po jej páde na zem ju veľkou silou a intenzitou bil pasťami do hlavy a kopal do celého tela. Potom ju vytiahol na chodbu, kde ju hodil na betónovú podlahu a bil ju ďalej rukami najmä do oblasti hlavy a kopal do celého tela, našliapoval jej na hrudník a oblasť brucha." Keď sa Félixovi zdalo, že Božena prestáva dýchať, chytil ju za nohy a začal ťahať dolu schodmi. Ako sa ďalej píše v uznesení, "hlava poškodenej udierala o betónové schody, čím jej útočník spôsobil zranenia mozgu s vnútrolebečným krvácaním, ktorým poškodená krátko po prevoze do nemocnice podľahla." Podľa znalcov z odboru súdneho lekárstva "bezprostrednou príčinou smrti bolo pomliaždenie mozgu a vnútrolebečné krvácanie pri viacnásobných poraneniach mäkkých tkanív hlavy. Pomliaždenie mozgu s vnútrolebečným krvácaním bolo spôsobené údermi rukou, kopancami, pádom a udieraním hlavy o schody. Údery rukou boli vedené veľkou silou a prudkosťou."

Félix sa pred súdom priznal k fyzickému útoku na svoju družku, ale poprel, že by ju bol chcel usmrtiť: "Bol som na ňu nahnevaný, chcel som ju preto zbiť... Nikdy som však nemal v úmysle zabiť ju alebo jej spôsobiť vážnejšie zranenia... Bol som na ňu nazlostený, lebo v poslednom období veľa pila... A v ten deň? Náhle vošla do mňa zlosť... Vyfackal som ju, ona však spadla na zem a zrejme vtedy... Zrejme sa pri páde udrela... Ale ja som nechcel...!"

Ale svedkovia, ktorí na súde vypovedali, priamo či nepriamo vyvrátili jeho pochybnú obhajobu. Niektorí z nich uviedli, že viackrát predtým počuli ako sa jej vyhrážal usmrtením. "Počul som, ako kričal na Boženu, že raz aj tak na to všetko doplatí, lebo ju zareže a spáli v peci!" osvetlil pozadie tragickej udalosti svedok G. "Viem, že sa často hádali a naťahovali, nebohá vždycky vysedávala po krčmách, nechávala si platiť od rôznych mužov... Félixa, teda obžalovaného to veľmi škrelo, nevedel si s ňou poradiť, stále na ňu kričal, niekedy ju aj bil, on je totiž takej dosť násilníckej povahy, ale nič nepomáhalo... Ona už raz bola taká... Viem, že sa jej často vyhrážal, raz pred domom kričal na ňu, že ju zareže a zamuruje do pivnice. Ale obidvaja mali vtedy riadne vypité... Raz pred kamarátmi povedal, že ju spáli v peci," uviedol pred súdom ďalší svedok.

Trestný senát napokon uznal Félixa vinným z trestného činu vraždy, pretože "iného úmyselne usmrtil" a naparil mu 12 a pol roka v tretej nápravnovýchovnej skupine.

NAMIESTO POINTY

Félix sa proti rozsudku odvolal, ale Najvyšší súd SR v Bratislave jeho odvolanie zamietol. V súčasnosti si ešte stále odpykáva trest odňatia slobody. A pokiaľ ide o nebohú, aj keď sa hovorí, že o mŕtvych len dobre, musím otvorene napísať, že na jej pohreb nepricestovali z Čiech ani len jej najbližší príbuzní... Nemyslím si, že v tom bola len zemepisná vzdialenosť a štátne hranice. Skôr to, že pre jej spôsob života ju jej rodina dávno odvrhla...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.