bieleho dňa, no mnohí sú ľahostajní aj v tom prípade, keď im niekto pri krádeži doslova pozerá na prsty. To je príklad krádeží v obchodoch, ktoré sa nikdy nedostanú pred trestný senát. Aj keď predavačka prichytí zlodeja s fľašou drahého koňaku vo vrecku, nič sa mu nestane. Táto forma "zárobkovej činnosti" je v obľube viacerých malých zlodejíčkov, pretože podľa našej legislatívy sa dopúšťajú len priestupku. A za jeho spáchanie im prinajhoršom hrozí pokuta udelená správnym orgánom okresného úradu v mieste trvalého bydliska, ktorú aj tak zlodej nikdy nezaplatí.
Iný procesný postup sa už uplatňuje, ak sa niekto rozhodne kradnúť autá a nakoniec mu je trestná činnosť podľa § 247 Trestného zákona aj dokázaná. Svoje by o tom vedel hovoriť Peter J. z Galanty, ktorého zlodejské chodníky priviedli až do Žilinského kraja. Keďže prvý prípad krádeže auta sa odohral v Ružomberku, obžalobu po jeho dolapení na neho podala miestna prokuratúra a konečný verdikt vyniesol okresný súd v centre dolnej Oravy.
Vo svojej výpovedi Peter tvrdil, že do Ružomberka prišiel predať zlatý prsteň, ktorý mal od svojej matky. Toto jeho tvrdenie však nie je dôveryhodné, pretože tesne pred prvou krádežou sedel na lavičke pri Mestskom úrade v Ružomberku na námestí A. Hlinku, kde však žiadne zlatníctvo nie je. Faktom však je, že v tom čase zastavil na parkovisku Ing. Vladimír Š. na osobnom aute Daewoo Nextra. "Všimol som si, že vodič vystúpil z auta bez toho, aby vybral zo spínacej skrinky kľúče. Zaregistroval som aj to, že na zadnom sedadle ostali sedieť 2 deti. Muž vošiel do budovy mestského úradu. Po piatich minútach som sa pobral k autu. Deťom som ticho, ale dôrazne povedal, aby okamžite vystúpili. Zrejme sa zľakli, pretože z auta sa vypratali takmer okamžite," vypovedal Peter. Dodal, že s autom okamžite odišiel, premontoval na ňom štátnu poznávaciu značku a niekoľko dní sa na ňom vozil. Nakoniec auto predal jednému známemu na hornej Orave za 12 500 Sk, hoci cena vozidla podľa tvrdenia znalca z odboru dopravy bola minimálne 115 tisíc Sk. Predtým však postupne predal lyže, ktoré tam mal majiteľ auta, jeho deti, ale aj známy, s ktorým sa plánovali vybrať na januárovú lyžovačku. Peter tak spôsobil celkovú škodu vo výške takmer 150 tisíc korún.
Už o necelé tri mesiace sa Peter znovu pustil na zlodejské chodníčky. Tentokrát dostal chuť zašoférovať si na Audi 80. Aj táto krádež bola viac ako kuriózna. Vo vozidle sedel najprv ako spolujazdec. Vodič z Piešťan zastavil pred bytovkou s tým, že si doma niečo zabudol a o chvíľu bude späť. Keď sa vrátil z domu, auto, ale ani jeho známy tam už nebol. "Jednoducho som si presadol, naštartoval a pobral som sa preč. Po niekoľkých dňoch som znovu skončil na hornej Orave a vozidlo som ponúkol na predaj tomu istému človeku. Ten však auto nechcel," tvrdí Peter. Podľa vyjadrenia znalca Peter tentokrát spôsobil škodu vo výške 170 tisíc Sk.
Ani tretíkrát sa Peter veľmi nenamáhal, aby sa stal dočasným majiteľom osobného auta, tentokrát zn. Škoda Felícia. Všimol si, že v areáli jednej súkromnej firmy v Žiline nechal vodič naštartované auto a niekam odbehol. Rýchlo do auta sadol a odišiel s ním. Znovu sa rozhodol predať ho na hornej Orave. Avšak aj v Petrovom prípade platí, že dovtedy sa chodí s krčahom na vodu, kým sa ucho neodrhne. Pri rutinnej kontrole účastníkov cestnej premávky Petra zastavili policajti. Skončil vo vyšetrovacej väzbe.
Súd na svojom verejnom pojednávaní konštatoval, že Peter trikrát odcudzil motorové vozidlá v celkovej hodnote viac ako 390 tisíc Sk za účelom ich odpredať, takže spôsobil nie škodu nie malého rozsahu. Keďže Peter vykonal svoje krádeže vedome, jedinou poľahčujúcou okolnosťou bol fakt, že pred súdom stál po prvý raz. Napriek tomu bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov so zaradením do 1. nápravnovýchovnej skupiny.
Autor: Ján Szabó
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
