Bratislavčan Ľuboš Gerek, ktorý tak poskočil z 8. na 5. miesto v tejto dlhodobej súťaži. Hoci štyridsaťosemročný člen GC Cornus Bratislava zavítal na deväťjamkové ihrisko na Alpinke po dvoch rokoch, herný "výpadok" na jeho výkone vôbec nebolo cítiť. Už po odohratí prvých deviatich jamiek sa dostal do čela turnaja a svoju vedúcu pozíciu si aj napriek mohutnému finišu Milana Sopka juniora dokázal udržal aj v záverečnom finiši. Pri rovnosti bodov s týmto Košičanom rozhodol v prospech Ľuboša Gereka vyšší handicap. "Nevedel som, kto je predo alebo za mnou. Keďže som nemal informácie o priebežnom stave, nemohol som sa ani obávať o celkový výsledok. Ihrisko malo síce svoje špecifiká, ale každý z nás mal rovnaké podmienky. Víťazstvo ma však veľmi potešilo i príjemne zaskočilo. Veď v tejto sezóne je to môj najväčší úspech," zdôveril sa nám so svojimi bezprostrednými dojmami.
Je zaujímavé, že aj keď sa víťaz ČaSS Cupu venuje golfu už siedmu sezónu, v domovskej Bratislave ani v neďalekom Hainburgu netrénuje. "A načo? V blízkosti môjho bydliska je osemnásťjamkové ihrisko v Hainburgu, kam chodíme pravidelne hrávať. Sú tam vytvorené ideálne podmienky pre golf so všetkým, čo k tomu patrí," nadchýňa sa.
Mnoho ľudí má v sebe stále predstavu, že golf je len pre zámožnejších ľudí. Tento názor však Ľuboš Gerek nezdieľa. Jedna sezóna vraj nie je omnoho drahšia ako u takého priemerného lyžiara, ktorý si každý týždeň výjde na nejaký kopček.
"Uff, o tom musím popremýšľať. Pokiaľ by som si v tomto roku nekupoval nové palice, tak vrátane cestovných nákladov by ma jedna sezóna vyšla na 30 až 50 000 Sk. V tom však nie je započítané ročné členské v mojom klube."
Na Slovensku sa z golfu nedá vyžiť a aj preto sa našim hráčom môže len snívať o mnohomiliónových kontraktoch hviezd typu Tigera Woodsa alebo Nicka Falda. Ani to však nebránilo Ľubošovi Gerekovi, ktorý je v civile manažérom istého bratislavského hotela, aby poriadne oslávil tzv. hole in one. Pre vysvetlenie, takýto úder sa podarí väčšinou len raz za život a je vtedy, keď sa loptička jedným úderom dostane do jamky. V jeho prípade mu na to 9stačila' vzdialenosť 104 metrov...
"Medzi golfistami je taká tradícia alebo lepšie povedané rituál. Človek, ktorému sa podarí zahrať hole in one musí pohostiť každého účastníka golfového turnaja šampanským. Priznám sa, že vtedy bolo tých účastníkov požehname... Nedá sa povedať, žeby mi to zruinovalo rozpočet, ale nebolo to ani lacné. Na druhej strane mi nebolo tých peňazí ľúto. Potešilo ma to, no nemôžem povedať, žeby som vyskakoval z kože. Potom bola veľká zábava, ale našťastie si pamätám na všetko lebo s alkoholom to nezvyknem preháňať...," dodáva s úsmevom Ľ. Gerek.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
