Bedřich Feigl. Štátovky boli vytlačené v závode Brandbury, Wilkinsom & Co, New Malden. Platidlo, ktoré vidíte na obrázku zachováva tradíciu československých zelených stokorún. O najobľúbenejšej stokorunáčke z roku 1920 sme písali v desiatom diele nášho seriálu. Je pre ňu typická zelená farba, čím otvorila dlhoročnú tradíciu. Aj u našej bankovky bola zvolená čiernozelená farba, ktorá je typická pre obe strany. U stokorunáčok sa dlhé roky zachovávala aj tradícia námetu. Na rube sa najčastejšie objavovali "Hradčany". Táto zvyklosť sa zachovala až do roku 1989, kedy vydali poslednú stokorunáčku s námetom K. Gottwalda. Dominantným námetom boli opäť Hradčany. Bankovka patrila medzi tie, ktorú obyvateľstvo s veľkým potešením neprijalo. Ľudia ju znehodnocovali a častokrát odmietali prijímať ako zákonné platidlo. Keď sa ku tejto bankovke dostaneme, tak vám o nej prezradíme niektoré ďalšie zaujímavosti, ktoré úzko súvisia s "nežnou revolúciou" v roku 1989. Teraz sa zamerajme na našu stokorunáčku.

Nosným motívom lícnej strany je portrét T. G. Masaryka, ktorý je umiestnený v elipsovitom medailóne. Na líci opäť nechýba už pre nás obvyklý podpis ministra financií. Číslovať je čierny, ktorý nenarušuje celkovú kompozíciu a vzhľad bankovky. Štátovky boli tlačené na papieri bez vodoznaku možno preto, že v tom období bol nedostatok vhodného bankovkového papiera. Celá séria týchto štátoviek pôsobí dojmom jednotnosti, čo je u československých platidiel skôr výnimočné. Cieľom československej bankovkovej tvorby počas jej dlhoročného vývoja bolo dosiahnuť výtvarnú jednotnosť jednotlivých sérií. Málokedy sa to však podarilo uskutočniť. U týchto platidiel sa podarilo vytvoriť aspoň "čiastočne jednotný" štýl. Vidíme, že vývoj platidiel je omnoho zložitejší, než by sme si to predstavovali.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.