Servisný a obytný ruský modul Zvezda sa včera úspešne spojil s Medzinárodnou vesmírnou stanicou (ISS), pozostávajúcou z modulu Zarja a spojovacieho
Redakcia SME
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
uzla Unity, a tá je odteraz pripravená prijať prvú posádku kozmonautov.
Ako včera informovala tlačová agentúra AFP, modul Zvezda, tretí prvok ISS, bude slúžiť ako obytný a pracovný priestor pre posádky ISS. Kým sa pripojí k ISS americký modul Destiny, Zvezda bude plniť aj jeho funkcie - navigáciu a riadenie vesmírnej stanice.
"Dnes je veľký deň pre nás, lebo vidíme, že projekt, na ktorom pracujeme 10 rokov, sa dobre rozvíja," vyhlásil niekoľko minút po spojení Zvezdy s ISS riaditeľ ruského Strediska kontroly letov v Koroľove pri Moskve Jurij Koptev.
Pracovníci Strediska kontroly letov v Koroľove prijali s potleskom oznam o úspešnom spojení Zvezdy s prvými dvoma časťami ISS, ruským modulom Zarja a americkým spojovacím uzlom Unity. Jurij Koptev ihneď telefonoval s predstaviteľom amerického Národného úradu pre letectvo a kozmonautiku (NASA) Danielom Goldinom. Predstaviteľ NASA v Koroľove Robert Castle tiež neskrýval radosť z úspešného spojenia Zvezdy a povedal, že včerajšok je "začiatok novej éry".
Podľa Anatolija Kiseleva, generálneho riaditeľa konštrukčného strediska Chruničev, ktoré sa zúčastnilo na realizácii modulu, sa jedna z hlavných etáp realizovania projektu ISS skončila a odteraz sa môžu začať pripravovať na prácu posádky.
Prvá posádka - palubný veliteľ William Shepherd z USA a dvaja ruskí kozmonauti Jurij Gidzenko a Sergej Krikaľov - by mala na ISS odštartovať 30. októbra 2000.
USA v minulosti vyjadrili niekoľkokrát znepokojenie v súvislosti s ruskou účasťou na budovaní vesmírnej stanice ISS. Modul Zvezda sa dostal na obežnú dráhu 12. júla s vyše ročným oneskorením pre finančné ťažkosti ruskej strany a štart sa odkladal aj pre dva nevydarené skúšobne štarty nosnej rakety Proton v júli a októbri 1999.
Konštrukciu modulu Zvezda, ktorého náklady dosahujú sumu 320 miliónov USD, v plnom rozsahu hradila ruská strana. V prípade modulu Zarja sa na financovaní podieľali okrem Ruska aj USA. Na projekte ISS pracuje 16 krajín. Dokončiť by sa mal v roku 2004 a v rôznych moduloch budú kozmonauti vykonávať vedecké pokusy. Vesmírne laboratórium s rozmermi: 108 metrov dĺžka, 74 metrov šírka s hmotnosťou vyše 450 ton, bude v činnosti najmenej do roku 2013.