vychádzkou. Majú na konci otáznik, no predovšetkým "Kedy?", je výraz v poézii nazývaný otázka rečnícka. Taká, na ktorú nie je potrebné odpovedať. V našom prípade preto, lebo čas návratu aj tak stanovia rodičia. A to je len príklad z množstva obmedzení, ktoré život každodenne prináša, a ktoré sa každý človek usiluje znížiť na minimum. V každom období života majú

špecifický charakter. U mladých ľudí pramenia vo veľkej miere z existenčnej závislosti na rodičoch. Im vďačíme za to, že vôbec sme, a kým nás živia,

poskytujú nám strechu nad hlavou, je prirodzené dodržiavať isté, nimi stanovené, pravidlá. V každej bunke spoločnosti, ako rodinu v jednom z interview nazval Bolek Polívka, je právny systém individuálny. Jeho podoba závisí od zákonodarného orgánu, ktorého členmi sú ocko a mamka. Ak je príliš striktný a vy máte čoraz väčšie problémy rešpektovať ho, silnie vo vás túžba po samostatnosti. I tá má však svoju cenu, no mnohí mladí ľudia ju ochotne platia, lebo sú spokojní s tým, čo dostávajú. Je to prudká zmena,

ale skôr či neskôr ňou prejde každý z nás. Samostatnosť, nespočíva len v tom, že, obrazne povedané, robíte, čo chcete. Jej základom je schopnosť

postarať sa sám o seba, byť nezávislý. I keď je všeobecne známe, že na Slovensku sa nežije ľahko, detstvo je tu v porovnaní s Amerikou bezstarostnejšie. Nedovolím si tvrdiť krajšie lebo pod "pekne a šťastne" si každý z nás predstaví niečo iné. V našej krajine nie je celkom bežné, aby študenti pracovali. Príčinou je nepochybne legislatíva a stupeň rozvinutosti ekonomiky. Pri danej miere nezamestnanosti si študenti bez kvalifikácie tak ľahko prácu na čiastočný

uväzok nenájdu. No v súvislosti s vyššie uvedeným je dôležitý fakt, že od nich spoločnosť neočakáva, aby popri škole pracovali. Ak sa predsa len na niekoľko hodín týždenne rozhodnú ísť "na pánske", je to väčšinou dôsledok priveľkého množstva voľného času, alebo dôsledok príliš nízkeho vreckového. U vysokoškolákov je práca na čiastočný úväzok menej zriedkavá v porovnaní so stredoškolákmi, no vo väčšine prípadov nesúvisí s potrebou zarobiť si na živobytie a štúdium. Pohnútkou je skôr možnosť privyrobiť si, alebo užitočne využiť čas. Uvedomelejší vnímajú takúto prácu ako možnosť naučiť sa niečo nové a získať prax, za predpokladu, že sa im podarí nájsť zamestnanie vo svojom obore.

V Amerike je, opačne, zriedkavosťou tzv. "part time job" nemať. Univerzitné vzdelanie tu nie je zadarmo, a ak je v rodine s priemerným príjmom (v súčasnosti je to okolo 45 000 dolárov ročne, ak pracuje aj manželka

priemerný príjem sa zvyšuje na zhruba 60 000 ročne) viac detí, na školu si musia zarobiť. Časť si požičajú, časť si zarobia. Ochutnávajú omnoho skôr

ako chutí dospelosť. Ako chutí samostatnosť a život, v ktorom sa musia spoľahnúť sami na seba. Ich detstvo a časy bezstarostnosti sa končia skôr ako u ich slovenských rovesníkov. Nič pre pohodlných. No možno aj to je jednou z príčin úspešnosti krajiny za veľkou mlákou. Dravosť, cieľavedomosť a ochota obetovať čokoľvek na dosiahnutie cieľa. Vedomie ľudí, že sa musia spoľahnúť sami na seba a na svoje vlastné schopnosti. Na druhej strane však vedia, že ak vydržia niekoľko rokov odriekania, príde adekvátna odmena.

Ľudia s univerzitným vzdelaním si totiž v Amerike žijú... bezstarostne, čo sa žiaľ o našej krajine zatiaľ povedať nedá. Na Slovensku prebieha život presne opačne. Počas študentských rokov si užívame a našou jedinou povinnosťou je spravidla naučiť sa na skúšky. Keď potom nastúpime do zamestnania, akoby sme začali splácať dlh, ktorý sme si v mladosti relatívne

bezstarostným životom vyrobili. V krajine neobmedzených možností sa obmedzíte na roky univerzitného štúdia a celý zvyšok života z toho

profitujete. Mladí ľudia vedia, že ak si nájdu prácu nebude pre nich problémom prenajať si apartmán, zaplatiť účty a pravidelne si povyraziť s

priateľmi na večeru.

V Amerike jednoducho platí: "Čím skôr prežiješ, tým skôr budeš môcť užívať."

Autor: MEDÍK

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.