reakcií. Účelom novely malo byť podľa jej predkladateľa a ministra kultúry Milana Kňažka posilnenie práv autorov na rozhodovanie o svojich dielach a zvýšiť ich ochranu pred nelegálnym rozmnožovaním a kopírovaním. Taktiež to má slúžiť umelcom a vydavateľstvám na kompenzáciu škôd spôsobených pirátskymi kópiami audio a videonosičov. Tento účel sa mal dosiahnuť zvýšením dane zo zvukových a obrazových nosičov (napríklad prázdnych CD-nosičov, videokaziet, čistých kaziet a diskiet) zo štyroch na šesť percent z veľkoobchodnej ceny výrobku a na 3 percentá v prípade zariadení, na ktorých sa dajú tieto umelecké diela nahrávať alebo napaľovať (videá, napaľovacie mechaniky, počítače, magnetofóny).
Proti takejto tzv. "Kňažkovej dani" sa okamžite zdvihla vlna kritiky u predajcov spotrebnej elektroniky a hudobných nosičov, ktorí argumentovali tým, že si našinec radšej kúpi lacnejšie cédečka alebo iné záznamové médiá v zahraničí, pretože tam podobná daň neexistuje. Jediný, kto túto novelu privítal boli predstavitelia distribučných gramofiriem, podľa ktorých sa novozavedená daň z ceny nosičov a prístrojov na cene výrobkov neodrazí. Podľa niektorých z nich sa aspoň malá časť peňazí unikajúca vlastníkom duševných práv, sa im vráti aspoň takýmto spôsobom.
"Chcel by som upresniť niekoľko vecí, ktoré distribučné firmy zámerne podsúvajú verejnosti," obhajuje 'svoju' daň minister kultúry Milan Kňažko a pokračuje: "Zoberme si len príklad hocijakého nahrávacieho prístroja, ktorý bude zaťažený 3-percentnou daňou. V obchode ho kúpite za 2000 Sk, pričom veľkoobchodná cena predstavuje 1500 Sk. Teda ten, kto si doteraz kupoval za 2000 Sk, kúpi si to za 2045, pričom ten 45-korunový rozdiel predstavuje naša daň z veľkoobchodnej ceny. A ďalej ten, kto si kupuje napaľovačku za 20 000 Sk zaplatí podobným prepočtom len o 450 Sk viac. Nech mi nikto netvrdí, že to je veľa."
Podľa slov ministra kultúry sú spomínané náhrady v takej malej výške, že ich dovozcovia môžu pokryť aj bez toho, aby to koncový zákazník vôbec pocítil. Ide o to, aby naše normy ako aj normy krajín EÚ chránili tvorbu. A naši tvorcovia doplácajú na to, že sa neustále zlepšuje kopírovacia technika. Na argumenty odporcov zákona, že táto daň pomôže prežiť ľuďom, ktorí si na seba nedokážu poriadne zarobiť má Milan Kňažko svoje argumenty.
"To je veľmi zjednodušený a nepresný odhad skutočnosti. Mám na to svoje dôvody, aby som to celé považoval za demagógiu distrubútorov a ich lobby. Istá významná firma, ktorá má vyše 20-percentný podiel na našom trhu oslovila dokonca členov vlády i poslancov svojimi listami a robila obrovskú mediálnu kampaň len preto, aby sa tento zákon nechválil. Autori však prichádzajú o svoje peniaze a tento prepad bol len za posledný rok celá tretina príjmov. Sami si odpovedzte na otázku, čo budú ľudia kopírovať, ak nebude autorov. My musíme podporovať predovšetkým tvorbu a nezáleží na tom, či je domáca alebo zahraničná."
Milan Kňažko taktiež odmieta úvahy niektorých predstaviteľov distibučných spoločností, že podľa zákona navrhnutého jeho ministerstvom budú naši občania platiť najväčšie 'pálky' pri nákupe audio alebo video nosičov, či nahrávacích zariadení.
"To je opäť demagógia. Sú síce krajiny ako napríklad Dánsko, Francúzsko alebo Rakúsko, kde sa spomínaná daň neplatí, ale ide skôr o výnimky. Na druhej strane sa v Poľsku alebo Taliansku platí trojpercentná daň a v Grécku dokonca vo výške 6 percent pre všetky nahrávacie zariadenia a nosiče. V Nemecku sa taktiež platia paušálne sadzby, ktoré nezávisia od ceny prístrojov," dodáva Milan Kňažko.
Hoci novela autorského zákona ešte nevyšla v Zbierke zákonov, po jej ratifikovaní zastupujúcim "prezidentom" Jozefom Migašom vstúpi do platnosti od 1. augusta tohto roku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
