Palina obyčajná
Palina obyčajná, spolu s ďalšími druhmi - palinou obrovskou, palinou pravou a palinou dračou - patrí medzi prastaré liečivé rastliny. Rodový názov, Artemisia, vznikol podľa legendy na počesť kráľovny Artemisie, ktorá nimi vyliečila svojho ťažko chorého manžela kráľa Mausola. Podľa Plíniusa palina sa odporúčala ako chorým, tak aj zdravým. "Ak nesie pútnik u seba palinu, nepociťuje únavu, zvlášť ak si dá vetvičku tejto rastliny do topánky". Zrejme s touto legendou súvisí aj nemecký názov rastliny "Beifuss".
Palina obyčajná (Artemisia vulgaris L.) je trváca bylina s priamou, vyše 1 metra vysokou, bohate rozkonárenou stonkou. Tmavobordovo sfarbená stonka nesie jednoduché, perovite dielne listy, ktorých okraje sú kopijovité a ostro pilkovité. Na báze listových stopiek sú ušká. Charakteristickým znakom listov paliny obyčajnej je ich farba. Na spodnej strane sú striebristo belavo plstnaté, na vrchnej sú holé, tmavozelené. Drobné, žlté až žltohnedé úbory úbory sú zoskupené v husté metliny. Plody sú nažky. Kvitne od júla do septembra.
Palina obyčajná je typický kozmopolitný druh. V Európe sa vyskytuje od Stredozemného mora až po Škandináviu. Rastie aj v Ázii, v Strednej a Severnej Amerike. U nás je rozšírenou burinnou rastlinou. Nájdeme ju predovšetkým na neobrábaných pôdach, rumoviskách, pri plotoch, v priekopách, na brehoch vodných tokov a pri cestách.
Drogou je kvitnúca vňať a koreň. Vňaťová droga sa zbiera na začiatku kvitnutia. Zrezávajú sa horné, nezdrevnatené časti rastliny. Sušia sa vo zväzočkoch, zavesených v tieni, na dobre vetrateľnom mieste. V sušiarni teplota nemá presiahnuť 35 stupňov Celzia. Korene sa vykopávajú koncom vegetačného obdobia. Vňať aj koreň obsahujú éterický olej, ktorého hlavným komponentom je cineol. Vňať obsahuje aj horčiny, p-cymén, fenchón, borneol, kamfén a jedovatý tujón, sliz a i. Droga podporuje a uľahčuje trávenie, má močopudné a spazmolytické účinky. Koreň okrem éterického oleja obsahuje aj inulín, triesloviny a i. Koreňová droga má predovšetkým protikrčové a antireumatické účinky a zvyšuje aj vylučovanie žlče.
Zápar sa pripravuje z 1 kávovej lyžičky vňaťovej drogy, ktorú zalejeme pohárom vriacej vody a necháme 10 minút vyluhovať. Po scedení sa používa sa 2 až 3 krát denne po lyžičkách. Ak chceme použiť zápar z vňate paliny na tlmenie zažívacích ťažkosti a uľahčenie trávenia, môže sa pri príprave záparu pridať vňať zemežlče menšej (Centaurium erythraea Raf.) alebo koreň puškvorca (Acorus calamus L.). Na zvýšenie močopudného účinku sa odporúča kombinovať vňať paliny obyčajnej s vňaťou prasličky roľnej (Equisetum arvense L.) alebo listami brezy previsnutej (Betula pendula Roth). Spazmolytické účinky sa zvýšia, ak sa k droge paliny pridajú listy medovky lekárskej (Melisa officinalis L.), alebo koreň valeriány lekárskej (Valeriana officinalis L.).
Liehový extrakt (tinktúru) získame vyluhovaním 20 gramov vňate v 100 mililitroch 70 percentného alkoholu. Po 14 dňoch scedíme cez gázu. Tinktúra sa v prípade potreby používa 3 krát denne po 20 kvapkách.
Toxickosť: Pri dodržaní terapeutických dávok sa nevyskytujú žiadné negatívne účinky. Dlhodobé užívanie nadmerných dávok však môže, vzhľadom na obsah tujónu, vyvolať otravu.
Droga paliny obyčajnej je súčasťou priemyselne vyrábaných čajovinových zmesí a tinktúry.
V niektorých krajinách sa používa aj ako korenina pri príprave baranieho, hovädzieho mäsa a hydiny.
Autor: Anna Macková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
