Pozvánka na originál viedenskú kávu

Spoločenský život Viedne druhé polovice 19. storočia a počiatku 20. storočia bol nerozlučne spojený s kaviarňami, v ktorých sa stretávali nielen

umelci, ale tiež politici, herci a, samozrejme, tiež obyčajní ľudia z mesta. Viedenský rodák Stefan Zweig vo svojej spomienkovej knižke Svet zajtrajšia (Die Welt von gestern) napísal: "Ale našim najlepším vzdelávacím ústavom pre všetko nové zostala kaviareň." A ako vyzerajú viedenské kaviarne dnes...

Aj keď legenda tvrdí, že prvá kaviareň bola vo Viedni otvorená v roku 1683, teda v roku obliehania Viedne tureckými vojskami, podľa historikov existovali v meste kaviarne už okolo polovice 17. storočia. Prvým kaviarnikom bol vraj istý Franz Georg Kolschitzky, ktorý potom, čo Turci v roku 1683 boli donútení skončiť obliehanie Viedne a utiecť, objavil v tureckom tábore zásoby kávových zrniek. Z týchto zrniek potom začal pripravovať a podávať nápoj, ktorý sa nazýva káva.

Za zlatý vek kaviarní sa považuje druhá polovica 19. storočia a obdobie do prvej svetovej vojny. Na kaviarne z prelomu storočí spomínal asi takto spisovateľ Stefan Zweig, ktorý sa v roku 1881 narodil vo Viedni.

"Ale našim najlepším výchovným ústavom pre všetko nové zostala kaviareň. Aby sme to pochopili, musíme si uvedomiť, že viedenská kaviareň predstavuje inštitúciu zvláštneho druhu, ktorá sa nedá porovnávať s ničím na svete. Je to vlastne akýsi druh demokratického klubu, ktorý je na šálku kávy prístupný každému, kde hosť za malý obnos môže dlhé hodiny sedieť, diskutovať, písať, hrať karty, dostávať poštu a predovšetkým si tam môže prečítať neobmedzené množstvo novín a časopisov. V každej lepšej viedenskej kaviarne boli k dispozícii všetky viedenské noviny, a nie iba viedenské, ale tiež z celej nemeckej ríže, francúzske, anglické, talianske, americké a k tomu všetky dôležité literárne a umelecké revue z celého sveta, ako Mercure de France a také Neue Rundschau, Studio a Burlington Magazine. A tak sme sa z prvej ruky dozvedali o všetkom, čo sa dialo vo svete, dozvedali sme sa o každej novo vydanej knihe, o divadelnom predstavení, či sa konalo kdekoľvek a porovnávali sme kritiky vo všetkých novinách. Vari nič neprispelo takou mierou k intelektuálnemu pohybu a medzinárodnej orientácii Rakúšana, ako skutočnosť, že v kaviarne sa mu dostalo obsiahlych informácií o tom, čo sa deje vo svete, o čom zase hneď mohol v priateľskom kruhu diskutovať. Každý deň sme tam vysedávali dlhé hodiny a nič nám nemohlo ujsť."

Tak to teda vyzeralo vo viedenskej kaviarni pred asi sto rokmi. A ako to vyzerá dnes? Zmenilo sa niečo? Niečo vari áno, ale atmosféra a funkcia kaviarní zostala zachovaná.

Prvá viedenská kaviareň aj dnes nieje jednoducho iba kaviarňou. Je to inštitúcia. Inštitúcia, do ktorej sa nechodí iba kvôli káve, ale tiež pre atmosféru, ktorá tam vládne. Aj keď návšteva kaviarne je drahšia, než návšteva pivárne, kaviarne neumierajú o svojich návštevníkov sa nemusí obávať. Obyvatelia Viedne si tam radi chodia posedieť, porozprávať sa s priateľmi, prečítať si noviny a časopisy, ktorých musí byť v pravej kaviarni hneď niekoľko druhov. Muži si tam chodia zahrať biliard, starší dáme tam chodia na kávu a niečo sladkého. Mládež tam chodí tiež.

A aj keď svoj zlatý vek majú viedenské kaviarne za sebou stále kypia životom. Kaviarní je vo Viedni požehnane a veľa z nich pochádzajú práve z druhej polovice 19. storočia. Napríklad Café Central na Herrengasse 14 je jednou z nich. V tejto kaviarne a tiež hneď vo vedľajšej Herrenhof, ktorá už dnes neexistuje, sa v minulosti stretávali a diskutovali prevažne literáti a umelci. Jedným z nich bol už spomínaný Stefan Zweig, vysedávali tam tiež Hugo von Hofmannsthal, Rainer Maria Rilke, Josef Roth, Robert Musil, Egon Erwin Kisch, Arthur Schnitzler a ďalší známi spisovatelia.

Chodil tam ale tiež Karl Kraus (1874-1936), novinár, spisovateľ a autor Posledných dní ľudstva. Karl Kraus, nezabudnuteľná postava literárnej Vídně, písal po kaviarňach takmer 40 rokov články do časopisu Der Fackel, ktorého bol vydavateľom. Okrem Centrálu vysedával tiež v kaviarni Griendteidl, jednej z najobľúbenejších kaviarní viedenských literátov, ktorá ale na prelome storočia padla za obeť Opere, ktorá bola postavená na inom mieste.

Tiež maliari a architekti sa nevyhýbali kaviarňam. Známy viedenský architekt Adolf Loos navrhol interiér kaviarne Museum, ktorú i dnes nájdeme na Friedrichstrasse 6. Café Museum bolo "hniezdom" maliara Egona Schieleho a jeho druhov.

Kam si zájdete na kávu?

Cafe Central, Herrengasse 14 - najznámejšia neustále fungujúca literárna kaviareň

Café Hawelka, Dorotheagasse 6 - ďalšia klasická a drahá viedenská kaviareň

Café Museum, Friedrichstrasse 6 - niekdajšia maliarska kaviareň

Café Sacher, Philharmonikerstrasse 2 kaviareň v renomovanom hoteli, miesto, kde sa stretáva "lepšia" spoločnosť a bohatí turisti, pekný dočervena ladený interiér, veľmi drahé posedenie

Café Tirolerhof, Führichgasse 8 - pôvodná atmosféra, obrovské okná s výhľadom na Albertinu, žiadna turistická atrakcia

Demel, Kohlmarkt 14 - niekedy cukráreň k. u. k. dvora, dnes skôr turistická atrakcia a miesto, kde sa stretávajú politici, vysoké ceny

Frauenhuber, Himmelpfortgasse 6 - jedna z najstarších kaviarní, vznešenosť sama o sebe, pekne zariadená

Krugerhof, Krugerstrasse kaviareň pre obyčajných ľudí, ceny nižšie než v klasických kaviarňach

Ako si objednáte kávu?

Objednať si vo Viedni kávu nieje také ľahké ako by sa mohlo zdať. Rakušania si totiž nikdy neobjednávajú "einen Kaffee" čiže kávu. Vo Viedni a v Rakúsku celkovo musíte povedať presne, akú kávu si prajete. Ku káve, ktorá sa vždy podáva na malom podnose spolu s cukrom a mliekom, sa väčšinou podáva tiež malý pohár vody.

Čo si dáte ku káve?

Apfelstrudel - spisovne jablčný závin, inak povedané štrúdľa

Dobostorte - torta z piškótového cesta s čokoládovou plnkou a karamelovou polevou

Guglhupf - bábovka

Palatschinken - palacinky

Sachertorte - torta z čokoládového cesta s polevou a marhuľovou marmeládou

Koľko vás to bude stáť?

I keď popíjať kávu a dát si napríklad štrúdľu v tradičnej viedenskej kaviarni nie je práve pre našinca ľudovou zábavou - kleiner Schwarzer vás príde na cca 30 šilingov a štrúdľa na asi 40 šilingov, mali by ste minimálne jednu klasickou Wiener Café určite navštíviť. Stojí to za to. A potom, keď si v kaviarni už kávu dáte, nikto vás nebude okamžite po jej vypití vyhadzovať. Môžete tam sedieť tak dlho, ako chcete, prečítať si aj všetky noviny. Ideálne posedenie v kaviarni je, ak začne pršať.

Slovník kaviarenského povaľača

Einspänner - káva v skle so šľahačkou, obdoba našej viedenskej kávy

Fiaker - káva v skle s troškou brandy

Grosser Brauner - veľká šálka kávy s mliekom

Grosser Schwarzer - veľká šálka čiernej kávy

Kaffee - nič viac a nič menej, než káva, zapamätajte si ale, že týmto spôsobom si vo Viedni objednávajú kávu iba nekultúrni barbari

Kaffee verkehrt - káva s väčším množstvom mlieka, niečo ako naša biela káva

Kaisermelange - cisárska zmes je káva s vaječným žĺtkom a koňakom

Kapuziner - káva v šálke so šľahačkou

Kleiner Brauner - malá šálka kávy s mliekom

Kleiner Schwarzer - malá šálka čiernej kávy

Mazagran - studená káva s rumom a ľadom, pije sa slamkou, teda naše ľadová káva