Liba podchvíľou odbieha. Defekt. Potenciálny kupec. Či predajca. Potom zas špekulujeme nad tým, či Teplice vyhrajú nad Olomoucom, či sa Auxerre pre úvod francúzskej ligy dostatočne rozohralo v Intertoto Cupe. Tu sa názory rôznia. Pochopiteľné. Nie všetky ixky, jednotky a dvojky sú stopercentné. Prakticky - stopercentné nie je nič. A zas ticho. V jednej veci sa však vety našej debaty zhodujú. Škoda. Život je však taký, prináša prekvapenia. Príjemnejšie i menej príjemné. Štvrtok priniesol pre mnohých nečakanú správu: v sezóne 2000/ 2001 Igora Libu v drese Košíc neuvidíme. "O čom hovoriť? Bolo to, ako som sa dozvedel, kolektívne rozhodnutie, takto sa aj k nemu staviam. Veľmi sa mi o mojich pocitoch rozprávať nechce, nakoniec, je to asi pochopiteľné. Nemienim však nad tým vyplakávať, ani si vylievať dušu. Rozhodlo sa tak, ako sa rozhodlo, neostáva mi niič iné, len sa k tomu chlapsky postaviť. Žiadne vyplakávačky o tom, či a ako mi niekto ublížil. Myslím, že by to prinieslo zbytočné dopisovanie si v novinách," zamieta hneď na úvod obšírnu medializáciu negatívneho postoja vedenia košického klubu voči ďalšiemu možnému pôsobeniu Igora Libu v HC Košice hlavná postava celého príbehu. Rozlúčku si predstavoval ináč. Štyridsiatku dovŕši 4. novembra, práve tento dátum mal byť v Igorových predstavách spojený so zápasom, ktorý by sa niesol v inom rámci. Slávnostnejšom. Aj keď, čo sa týka ročníka hokejovej extraligy, trúfal si na celý ročník. A na to, že by pri ňom, ako aj v nedávnej minulosti, povyrástli ďalší mladí. Takto niekedy vyrastal aj Igor Liba. Veď slovenský a košický hokej rast potrebujú. Nakoniec, o ničom inom sa ani nehovorí. "Keď som začínal pri Faithovi, ten nedrel, rozhadzoval nahrávky na jednu i druhú stranu. Nadreli sme sa my, mladí, veľa sme sa však naučili," pokrúti hlavou. Vek je vek. U športovcov prináša dva rôznorodé faktory. Máš roky, strácaš na "potrebnosti". Na druhej strane - máš skúsenosti, ktoré sa môžu nalepiť na iných. Darmo, že taktika sa ordinuje z lavičky, o výsledok, o hernú tvár sa bojuje na ľade. A s vekom vieš aj ďalšiu vec - čo je potrebné, aby sa zvládla ďalšia sezóna. Kondične, herne. "Dvanásť rokov som sa pripravoval sám," hovorí na margo tohtoročnej absencie letnej prípravy Igor Liba. Dodajme, trebárs aj pred tou sezónou, v ktorej Košice v tvrdej finálovej bitke s bratislavským Slovanom pred dvoma rokmi získali majstrovský titul. Vek je vek. Napriek tomu, že na ľade odovzdáš všetko, tak, že ľudia vravia - pre toho to je typické. Prehoďme však na inú strunu. Neplánuje Igor Liba s aktívnym hokejom pokračovať inde? Rakúsky Zeltweg, ktorému I. Liba odvádzal cenné služby a v kanadskom bodovaní patril individuálne k najlepším v krajine pod Alpami, sa dal na inú cestu. Nazvime ju skupovanie lacnejších Kanaďanov. Košická anabáza je už známa. Aj keď sa tu rysovala, aspoň podľa nášho názoru, ideálna možnosť. V ďalšom ročníku nikto nevypadáva, bude ti teda "učebná" sezóna. Mladí mohli povyrásť. Ako niekedy samotný Liba. Takto? Od koho sa učiť - osemnásťročný od devätnásťročného? "Čas ukáže," už niekoľkýkrát sa ozýva z úst Igora Libu. On sám je však rodákom z Prešova, hrával už aj za Spišskú Novú Ves. Neozvali sa? Prípadne, samotný Igor Liba by tam nechcel ísť? "Ozvali sa, z Prešova, Spišskej Novej Vsi i Banskej Bystrice. Ja však v druhej lige hrať nechcem." Znamená to, že s hokejom je koniec? "Áno, s aktívnym áno. Samozrejme, že s prácou pri hokeji sa nechcem celkom rozlúčiť, to by už na mňa bolo príliš." Jedna možnosť tu je, už aj v našom denníku medializovaná práca s mládežou. Ináč, po tom, čo sa od nového riaditeľa a výkonného riaditeľa (okrem toho aj bývalého spoluhráča vo VSŽ Košice v 80. rokoch) Juraja Bakoša Igor Liba dozvedel negatívnu správu, spomínanú prácu s mládežou navrhol on sám. Motivácia tu totiž je. "Syn Richard má trinásť rokov, čoskoro teda bude hrávať hokej vážnejšie. Aj jemu, ako aj ďalším jeho rovesníkom, chcem maximálne pomôcť
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
