sympatický muž. "Fešák", pomyslela si a mlčky prikývla.
"Vy tiež čakáte na vlak?" opýtal sa trochu nesmelo.
"Nie je práve najoriginálnejší pri zoznamovaní, ale stál by za hriech," preblesklo jej hlavou a veľavýznamne sa pousmiala.
"Dovoľte, aby som sa predstavil. Som inžinier Novák, architekt, vytváram projekty domov, obytných blokov, kultúrnych palácov, štadiónov, atakdalej. Vidíte, dnes sa všade stavia, po päťdesiatych rokoch, kedy tu bolo slepé kopírovanie sovietskeho vzoru, ktoré je našťastie už za nami, a čo sa dnes oprávnene kritizuje na najvyšších miestach, začíname s humanizáciou sídlisk, s poľudštením domov, aby naše sídliská neboli len sivými, neútulnými nocľahárňami," povedal a zatváril sa pri tom nanajvýš dôležito. Zdenke to imponovalo. Pravda však bola taká, že muž sa ani zďaleka nevolal tak, ako sa predstavil, a niežeby bol inžinier, ale ešte aj strednú školu skončil predčasne - zhruba rok pred maturitou. Ponevieral sa, sem-tam sa niekde zamestnal, aby ho muži zákona nezavreli za vtedy rozšírené príživníctvo, ale napokon aj tak skončil na šikmej ploche - za lúpež a podvody vyfasoval štyri a pol roka. V base však skutočne strúhal dobrotu, viedol tam literárno-dramatický krúžok, ktorý k rôznym výročiam pripravoval recitačné pásma sovietskej poézie a ukážok prózy o ženách hrdinsky bojujúcich po boku svojich mužov - revolucionárov. Protagonista príbehu si za dobré správanie vyslúžil, že ho náčelník nápravnovýchovného ústavu pustil na tri domov. V nedeľu, bolo to krátko pred dvanástou hodinou, čakal na rušnej stanici na svoj vlak, aby sa v riadnom termíne vrátil do basy. V tom rozhodujúcom okamihu sa zoznámil so slečnou Eliškou a povedal si: "Teraz alebo nikdy!" Vyzeralo to totiž tak, že nebude problém ju zbaliť. V okamihu si naplánoval, že si pôjdu dakde šuchnúť a do ústavu pôjde ďalším vlakom. Ten ide o dve hodiny neskôr, ale ak nebude meškať, do basy by sa mal vrátiť "ešte v rozumnom čase" a hádam nejakú tú minútku-dve mu prepáčia. Viac by to nemalo byť... A tie dve hodiny využije tak, ako sa patrí. Užije si, keď má možnosť! Veď večer ho už aj tak budú čakať štyri holé múry a zamrežované okná.
Teraz alebo nikdy! Aj keď samotné zoznamovanie nebolo podľa Elišky práve naoriginálnejšie, iskra, tá potrebná iskra obsiahnutá už v prvom pohľade, tá medzi nimi preskočila, slovom, padli si do oka. A tak zo stanice išli na kávu a potom prejsť sa. Bolo nedeľné popoludnie, bol júl a na neďalekom jazierku šantili deti. "Poďme sa opaľovať, pozri, aké mám plavky!" skríkla Zdenka a dodala: "A čo, ty sa nezobliekaš?!"
Veľmi sa mu nechcelo, veď mal len také nemoderné väzenské trenírky. Záporne kývol hlavou a Zdenka sa ho pre istotu opýtala, či sa nerád opaľuje. Zrazu sa ozval krik, neďaleko nich sa zbiehali ľudia, voľakto tam mával rukami, ktosi plakal... Jedného z chlapcov, ktorí šantili na jazierku zrejme strhol prúd, ktosi čosi kričal, detváky akémusi ujovi vysvetľovali, že ich kamarát sa topí a treba mu pomôcť, ale nikto z okolostojacich sa nemal k činu. Celé to trvalo možno niekoľko sekúnd, dnes už ťažko popísať, ako sa o odohralo, isté je len to, že trenírky-netrenírky, moderné-nemoderné, Zdenkin nápadník bol v okamihu vo vode. Chlapca zachránil a urobil tak s vypätím posledných síl. Keby bol čo len sekundu váhal, bolo by už zrejme neskoro... Zakrátko dorazila húkajúca sanitka a po nej sa dostavila aj hliadka vtedajšej Verejnej bezpečnosti, predchodcu dnešného Policajného zboru. Zachránenému chlapcovi napodiv nebolo treba veľa lekárskej pomoci, skôr bol len vystrašený z toho, čo sa stalo, oveľa horšie bol na tom jeho záchranca. Zrejme sa výdatne napil špinavej vody z jazierka, bolo mu zle, chvíľami sa triasol od zimnice a bol celý zelený. Pomohla mu až voľajaká injekcia, tá ho postavila na nohy... Zdenka najprv nechápala, prečo plačúcemu otcovi zachráneného chlapca nechce prezradiť svoje meno. "Žeby len z čírej skromnosti?" pomyslela si, no voľajako sa jej to nezdalo. Až po chvíli sa dozvedela, že jej nápadník, inak fešák na pohľadanie, a teraz navyše aj hrdina, záchranca ľudského života, je obyčajný kriminálnik, ktorý sa vracia späť do basy a už riadne mešká... O chvíľu ho aj tak zatvoria!
Po návrate do ústavu mu náčelník meškanie prepáčil. Súd mu neskôr podmienečne odpustil zvyšok trestu, ba čo viac, stal sa hrdinom a o jeho čine písali vo viacerých novinách. Po prepustení na slobodu sa so Zdenkou dali dokopy a trávili spolu zvyšok leta a takmer celú jeseň. Milovali sa a tešili, že je im spolu dobre. Ale ten ošiaľ lásky po čase vyprchal... Zdenka nakoniec dala prednosť obstarožnému, dobre situovanému pupkatému lekárovi pred mladým fešákom na pohľadanie s neukončenou priemyslovkou a neistou budúcnosťou. O jeho minulosti ani nehovoriac... Vydala sa za doktora, ale o tom, že mu hneď od počiatku bola s kde-kým neverná, čvirikali aj vrabce po strechách. Ja o týchto veciach veľa konkrétneho neviem, "záznamy" o jednotlivých Zdenkiných neverách nie sú súčasťou súdneho spisu a musel by som popustiť uzdu fantázii. Radšej uvediem iba to, že Zdenka po čase podala na súd návrh na rozvod, v ktorom uviedla, že ich manželstvo už "prestalo plniť spoločenské funkcie", čo odôvodnila nielen vekovým rozdielom, ale aj značnou rozdielnosťou pováh a záujmov. V návrhu ďalej uviedla: "Všetky tieto nezhody a rozdielnosti dospeli do takého štádia, že v manželskej láske zostávam chronicky neuspokojená." Pupkatý, dobre situovaný doktor sa snažil udržať manželstvo za každú cenu, prehováral Zdenku, aby návrh stiahla, prosil ju, kľakával pred ňou na kolenách a plakal, vyhrážal sa jej svojimi známosťami na vysokých miestach... Ale to je už iná súdna kauza. Súd napokon manželstvo rozviedol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že prestalo plniť spoločenské funkcie a zjednodušene povedané - rozvrat medzi účastníkmi konania bol už taký, že nebolo síl ani prostriedkov na to, aby ich bolo možné dať opätovne dokopy.
NAMIESTO POINTY
Po prepustení hlavného protagonistu príbehu z nápravnovýchovného ústavu sa literárno-dramatický krúžok nadobro rozpadol a ako mi neskôr povedal vtedajší náčelník, dnes už staručký dôchodca, záujmovej umeleckej činnosti sa v tom ústave ešte dlho nedarilo. Také zaujímavé recitačné pásma zostavené z ukážok sovietskej literatúry vraj už nikdy nikto nepripravil... Milan, tak sa volal záchranca utopeného chlapca, sa po čase opäť dostal do rozporu so zákonom a vyfasoval ďalšiu tvrdú basu, ale ako to s ním bolo ďalej, o tom nemám ani potuchy. Viac som o ňom nikdy nepočul.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
