štvrťhodinu vytiahol tri žlté karty, a tak sa v hľadisku ozvali hlasy, ako asi zápas skočí pri takom "tempe"? Niektoré jeho verdikty, i bez udelenia žltých kariet, vyvolali nevôľu na trávniku i v publiku. Pochopiteľne striedačky nevynímajúc. Ďuriš sa však ako hlavný arbiter "umravnil", bez väčších problémov doviedol zápas až k záverečnému hvizdu. Inou kapitolou, bola činnosť náhradného rozhodcu J. Straku zo Spišskej Novej Vsi, ktorý vážnosť tejto funkcii, o ktorej mnoho súdnych ľudí zvažuje, či vôbec v našich neľahkých ekonomických pomeroch má význam a opodstatnenie ju využívať, absolútne nedal. Do očí udrelo predovšetkým jeho oblečenie. Nepohyboval sa totiž v priestore pod tribúnou medzi striedačkami oboch tímov v rozhodcovskom úbore, lež "v klasických šušťákoch", na ktorých evidentne chýbal odznak rozhodcu SFZ, keďže predpokladáme, že na súpiske arbitrov FIFA nefiguruje. Ani to však až tak neklalo oči ako to, ako sa zodpovedne upriamil na výkon svojej funkcie. Žiaľ, oči mu utekali zväčša jednou stranou. Tou, odkiaľ vo vyhradenom priestore dával pokyny svojim zverencom a občas aj "zapenil" tréner M. Komanický. Výbehmi, nemajúcimi zväčša žiadne opodstatnenie ľudí bavil a sám sa "strapňoval". Viacerí ho okrikovali, nech si radšej sadne a neodpútava pozornosť od diania na trávniku, za ktorým priaznivci futbalu na štadióny chodia. Nie nadarmo sa traduje, že najlepší rozhodca je ten, ktorého je na trávniku čo najmenej cítiť. A Straka vbehával do pozornosti viac ako bolo únosné. Rozhodne si nemyslíme, žeby toto malo byť hlavnou náplňou činnosti štvrtého, či náhradného rozhodcu na marssuperligových štadiónoch.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
