Kapušany. Prečo sa vláda rozhodla investovať do vybudovania nádrží, na to sme sa opýtali riaditeľa krízového manažmentu Ministerstva hospodárstva SR Jozefa Šipoša.
- Toto bola najvýhodnejšia lokalita vzhľadom k tomu, že si vyžaduje najnižšie náklady. Je tu existujúci závod a sto tisícová kapacita nádrží nejako nezvýši nebezpečnosť. Samozrejme riziko je vyššie, ale nie vysoké, pretože nádrže budú o sto metrov ďalej než je súčasný závod, ktorý je blízko niektorých obytných domov a stanice. My sme sa túto stacionárnu kapacitu udržiavanú pre zásoby štátu, snažili dať čo najďalej. Naviac bude využívať na odčerpávanie a prečerpávanie pohonných látok celý areál závodu. Znamená to, že sa nebudú musieť dať ďalšie prostriedky na vybudovanie nového závodu. Chceli sme vybudovať takéto kapacity aj inde, ale všade by to bolo na zelenej lúke, kde by sa musela priviesť železničná vlečka, respektíve cesta, čo už dnes stojí stovky miliónov korún, nehovoriac o tom, že by tam museli byť všetky zariadenia, ktoré v súčasnosti tento závod má. V Kapušanoch vybudujeme len nádrže.
Nezávislé občianske združenie Za zdravé životné prostredie Kapušany navrhuje inú alternatívu. Rovnomerne rozmiestniť tieto nádrže aj v iných závodoch. Napríklad v Pozdišovciach, Košiciach a inde.
- Pozdišovce boli pred 12 rokmi zastavené. Táto lokalita do dneška nie je doriešená, keďže tam došlo k navýšeniu spodnej vody. Kedysi sa tam vybudovali takzvané bunkrové zásobníky, ktoré boli pod zemou, aby boli chránené pred leteckými náletmi. Vývoj zbraní je však taký, že zemina ani betón už dnes zásobníky nechránia. Preto sa dnes všade vo svete stavajú nad zemou, dokonca uprostred miest. Mal som možnosť vidieť to v Nemecku, či v Rakúsku. Sú však zabezpečené tak, ako budú zabezpečené aj tie v Kapušanoch, teda dvojitými plášťami a záchytnou vaňou na celý objem nádrže. Pozdišovce sa už nedajú využiť. V roku 1986 sa tam investovalo 100 miliónov korún na dostavbu a odvodnenie tejto lokality, ale ani to nepomohlo. Podzemná voda sa totiž nedá nejako odviesť a nádrže sa jej tlakom deformovali. Tie sa už nedali opraviť, takže tam už nemôže nič iné byť. Tento závod sa preto z dôvodu ohrozenia spodných vôd celého okolia uzatvára.
Vráťme sa opäť k základnej otázke - prečo sa rozhodlo o vybudovaní zásobníkov v Kapušanoch.
Sú dve veci, ktoré musíme rozlišovať. Rada obrany štátu svojím rozhodnutím súhlasila s územím v blízkosti tohoto regiónu a využiť súčasný závod. To sú zásoby armády. Tie sú dnes provizórne pouskladňované po spomínaných závodoch. Benzinol ich opúšťa, nechce ich prevádzkovať, Všetky sú však plné pohonnými látkami pre štát, štátne hmotné rezervy. Stále to nestačí na požadovanú výšku, treba nám ešte uskladniť pohonné látky v objeme asi 300 tisíc kubíkov. Na to nemáme kapacity.
Prečo sa o výstavbe nádrží rokuje s občanmi až teraz po schválení Vládou SR a Radou obrany štátu?
- Vláda SR aj Rada obrany štátu súhlasili s ich vybudovaním. Nikde ale neodsúhlasili, že táto stavba sa bude realizovať aj keď nebudú splnené niektoré zákonné normy a požiadavky obce. Rada obrany aj vláda vo svojich predstavách o plnení podmienok vstupu do NATO, musia hľadať riešenia. Riešenie sa našlo. To však neznamená, že keď nebudeme spĺňať podmienky a požiadavky obce a celého regiónu, že tú stavbu vybudujeme. Vláda to môže zrušiť.
V prípade, že občania Kapušian budú rezolútne proti, bude možné toto rozhodnutie vlády zmeniť?
- V žiadnom prípade nechceme ísť nijakou silou, ako sa to na zhromaždení spomínalo. Nejde o žiaden nátlak, ale o vysvetlenie vecí.
Podľa Vášho názoru sú teda tieto zásobníky bezpečné a občania sa ich výstavby nemusia obávať?
- Počas trvania veľkoskladov sa nikdy nestala havária, ktorá by hrozila výbuchom, alebo veľkým požiarom. Samozrejme to dokazujú technici a odborníci. Nikdy stopercentne nevylučujeme možnosť nejakej havárie, ale robíme všetky opatrenia, aby tu bola garancia minimalizovania možných dopadov na životné prostredie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
