Marcela GÁLOVÁ Peter FURMANÍK

Vaše listy a hojné množstvo korešpodenčných lístkov, ktoré ste nám opäť zaslali, svedčia o tom, že súťaž KORZÁR V TALÁRI vzbudila váš záujem aj v 34. kole. Najprv si však stručne pripomeňme, o čo vlastne išlo. Pod titulkom "Sľubovali zábavu, no namiesto nej zrazili kamaráta na zem" sme priniesli príbeh Libora a Pavla, ktorých prokurátor obžaloval z trestného činu lúpeže. Dopustili sa jej v jedno skoré májové ráno v areáli futbalového štadióna. Tam prekvapili nič netušiaceho Viliama S. tak, že Libor mu vykrútil ľavú ruku za chrbát a Pavol ho stiahol na zem. Keď ich obeť dopadla na kolená, prehľadal jej vrecká.

Obidvoch viťúzov usvedčil sám poškodený. Vzápätí po tom, čo ho odľahčili o 1200 korún, nelenil a utekal oznámiť na políciu, že ho tí dvaja okradli. Opísal aj to, ako k tomu došlo. Pri konfrontácii s obžalovanými sa už však k tomu čo sa stalo, vyjadriť odmietol. Na pojednávaní bolo očividné, že sa snažil pomôcť obžalovaným z kaše, do ktorej sa jeho olúpením dostali. "Nenapadli ma, iba si odo mňa pýtali peniaze na benzín. Ja si už ani nepamätám, či som im ich dal, alebo nie. Mal som vypité, to preto som šiel hneď na políciu, že mi niekto ukradol peniaze. Neuviedol som ani mená páchateľov, pretože som ich nevedel opísať. Povedal som len, že mali bielu škodovku. Neskôr som chcel všetko stiahnuť späť, pretože som si nebol istý ako sa to stalo," vykrúcal sa pred súdom poškodený.

Pred senát však predstúpil aj lekár, ktorý Viliama po nakladačke ošetril. Potvrdil, že keď sa ho opýtal, čo sa mu stalo, tak mu povedal, že ho dvaja mládenci okradli a zbili. . . Tu sa náš príbeh skončil. Jeho pointu ste mali dopísať vy, milí čitatelia. Okrem iného ste mali uviesť najmä to, či súd uveril zmeneným výpovediam obžalovaných, ktorí sa najprv snažili posunúť vinu jeden na druhého, zatiaľ čo na pojednávaní sa spolu s poškodeným tvárili, že sa vlastne nič nestalo. Pýtali sme sa tiež, akoby ste rozhodli vy sami, keby ste mali na sebe čierny talár s fialovým lemovaním?

Do redakcie sme dostali 90 odpovedí, z ktorých 79 bolo správnych, presnejšie povedané, išlo o tie odpovede, v ktorých ste uviedli, že súd účelovo pozmeneným výpovediam Pavla a Libora neuveril a oboch uznal vinnými z lúpeže. Aj v skutočnosti prípad skončil tak, že za tento trestný čin si vyslúžili po dva roky v prvej nápravnovýchovnej skupine. Načim ešte uviesť, že podľa zákona sa lúpeže dopustí ten, kto "proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci."

STRACH JE SILNEJŠÍ AKO PRAVDA

Bez ohľadu na správnosť či nesprávnosť, aj tentoraz predstavovali vaše odpovede skutočne pestrú mozaiku názorov a tak z nich opäť citujeme. Eva GALDÍKOVÁ z Rimavskej Soboty: "Uznala by som dvoch kamarátov vinnými z trestného činu lúpeže a pridala by som im aj za trestný čin krivej výpovede." Aurélia JANOTOVÁ z Košíc: "Podľa môjho názoru sa obaja dopustili lúpeže formou spolupáchateľstva. O ich vine nemal súd pochybnosti. Opieral sa o výpoveď lekára... A môj komentár? Žiaľ, prípadov lúpežného prepadnutia na uliciach dnes pribúda. Niekedy sa človek ozaj bojí chodiť po zotmení po uliciach..."

Pavol KOVALÍK z Košíc: "Libor bol aktérom a Paľko asistoval. Tak sa to robí v chorom zdravotníctve aj v chorom kamarátstve. Ak išlo o lúpež, pri všetkej skromnosti by fasovali nejaký ten rôčik... Poškodený však okrem oznámenia na polícii nevedel nič opísať, dokonca ani to, či išlo o tie osoby, ktoré s ním mali fyzický kontakt... Alebo požičiava na benzín každému, kto má bielu škodovku? Takýto scenár by pomýlil aj komisára Rexa, lebo len ťažko by vyňuchal, či Libor dolieval vodu do chladiča alebo či si Pavol zaväzoval šnúrky na topánke. Možno by vyňuchal len krčmu, v ktorej Viliam pil..." Alžbeta ĎURICOVÁ z Liptovského Hrádku: "Z výpovedí obžalovaných, ale i poškodeného pred súdom je jasné, že boli dohodnutí a všetci z nejakého dôvodu klamali, čo, samozrejme, nemohol súd nepostrehnúť..." Anna KAŇUCHOVÁ z Košíc: "Ja si myslím, že súd ich uznal vinnými a naparil im poriadny trest. Môj názor? Kamaráti sa mali a mohli dohodnúť a nie okrádať a biť sa pre korunky..."

Katka TÓTHOVÁ z Janíka: "Obaja páchatelia sa dopustili trestného činu proti slobode poškodeného a tým, že použili fyzické násilie, aby získali od neho peniaze, naplnili skutkovú podstatu trestného činu lúpeže."

Eva GIRMANOVÁ z Košíc: "Súd ich uznal vinnými z lúpeže. Ja by som rozhodla rovnako. Taktiež by som sa zamerala aj na poškodeného, či sa svojou zmenenou výpoveďou nedopustil nejakého trestného činu, konkrétne trestného činu krivej výpovede." Antónia MARCIŇÁKOVÁ z Jarovníc: "Keďže výpovede obidvoch aktérov príbehu sa na hlavnom pojednávaní podstatne rozchádzali, je evidentne zjavné, že sa z toho všetkého chceli obaja vyzuť..." Milan MERTINKO z Košíc: "Som presvedčený (a malo by to byť aj správne), že súd uznal dvojicu kamarátov vinnými z lúpeže a ublíženia na zdraví. Zmeneným výpovediam nemohol uveriť, lebo klamali a tak boli spravodlivo potrestaní."

Gita HRNČÁROVÁ z Nitry Krškan: "Súd nemohol uveriť zmeneným výpovediam obžalovaných a uznal dvojicu kamarátov vinnými z lúpeže. Ich zmenené výpovede dokazovali, že klamali a aj poškodený zrejme zo strachu pred nimi na súde klamal... Výpoveď ošetrujúceho lekára však dokazuje, že lúpež sa stala." Anna KOVÁČOVÁ z Košíc: "Tento súťažný príbeh je typický pre dnešok. Lúpežné prepadnutie je trestný čin bez ohľadu na to, či poškodenému páchatelia zoberú korunu alebo milión. Tým typickým som myslela to, že skutok sa podľa môjho názoru naozaj stal, ale zo strachu pred pomstou sa poškodený bude radšej vyhovárať, že nevie, ako to bolo... Strach je silnejší ako pravda. Verím, že súd rozhodol správne..."

Emília MAGEROVÁ zo Sniny: "Súd nemal uveriť zmeneným výpovediam obžalovaných a mal ich uznať vinnými z trestného činu lúpeže. Rozhodujúcimi bodmi pre odsúdenie mali byť prvé, rozdielne výpovede obžalovaných, čerstvé informácie hneď po lúpeži zo zápisu na polícii a správa lekára... Súd mal skúmať, či v tomto prípade nedošlo ešte aj k trestnému činu vydierania poškodeného zo strany obžalovaných, keďže náhle zmenil výpoveď..."

Jana MATUŠÍKOVÁ z Nových Sadov: "Ja si myslím, že senát uznal dvojicu kamarátov vinnými z lúpeže a krivej výpovede." Mária REPASKÁ z Košíc: "Najprv sa snažili posunúť vinu jeden na druhého a na pojednávaní sa spolu s poškodeným tvárili, že k žiadnemu trestnému činu nedošlo. Poškodený by si mal uvedomiť, že takáto falošná spolupatričnosť sa mu môže v budúcnosti (a nielen jemu) vypomstiť." Peter CSUDÁKY z Košíc: "Nakoľko žalobca pred súdom jednoznačne neusvedčil obžalovaných, súd dvojicu oslobodil. Čo sa týka žalobcu (poškodeného) v podnapitom stave, myslím si, že už polícia si mala všimnúť túto skutočnosť. A takú istú povinnosť mal podľa môjho názoru aj ošetrujúci lekár."

Štefan RUŽIČKA z Trnavy: "Keďže na pojednávaní všetci účastníci konania spoločne a jednotne vypovedali, že k napadnutiu nedošlo (zrejme po predbežnej vzájomnej "dohode"), nastal status quo. A senát musel konanie pozastaviť. Nemohol konať, veď bez žalobcu niet sudcu." Rudolf PERL z Košíc: "Píšem vám, lebo ma článok veľmi zaujal. Ak by som sa mal obliecť do sudcovského talára, asi by som to urobil veľmi rád. Aspoň na jeden deň... A teraz k prípadu. Chlapci boli opití a asi nevedeli, čo urobili. Je to strašné, keď sa vlastní kamaráti okrádajú. Chlapci urobili veľkú chybu. Ja by som ich uznal vinnými z úmyselného ublíženia na zdraví, z obmedzovania osobnej slobody, z pokusu o lúpež, z výtržníctva..."

Pavol LAKATOS z Dvorov nad Žitavou: "Moje vyjadrenie: Libor a Pavol sú jednoznačne vinní! Viliama S. zbili a okradli. Určite sa ich bojí a preto pred súdom vypovedal inak ako predtým... Libor a Pavol sa dopustili trestného činu lúpeže. Zaslúžia si basu, sú nebezpeční pre spoločnosť..." Monika ROZEKOVÁ z Košíc: "Myslím si, že súd zmeneným výpovediam Libora a Pavla neuveril. Nechápem však, prečo sa ich Vilo snažil nakoniec ešte z toho dostať... Veď to bol on, koho zbili a okradli!" Štefan GURA z Moldavy nad Bodvou: "Zmenu výpovede poškodeného nemusí brať súd do úvahy, veď môže ísť aj o špekuláciu zo strany poškodeného v prospech obžalovaných." Pavol Božík ml. z Trstenej: "Myslím si, že súd ich uznal vinnými z trestného činu lúpeže. Hoci sa nakoniec z toho všetci snažili všemožne vycúvať, bolo to dosť neprehľadné..."

Marián BURÍK z Ilavy: "Najdôležitejším svedectvom pre súdny senát bola výpoveď lekára. Tomu predsa poškodený bezprostredne po lúpeži na jeho otázku jasne odpovedal, čo sa stalo." Ondrej MERTINKO z Košíc: "Keby som ja mal na sebe sudcovský talár, uznal by som obidvoch vinnými z lúpeže."

Miroslav HENCOVSKÝ z Vranova nad Topľou: "Obrať známeho o 1200 korún násilným spôsobom je nielen neférové, ale aj trestné. A poškodený by si mal spytovať svedomie, akých priateľov si zvolil!" Anna PÉMOVÁ z Košíc: "Keďže obžalovaní použili proti inému násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, dopustili sa trestného činu lúpeže formou spolupáchateľstva. Ide o závažný zásah do osobnej slobody človeka so značným stupňom spoločenskej nebezpečnosti."

Ladislav BARTUNEK zo Sabinova: "O čo išlo? O marenie súdneho konania zo strany poškodeného a zatajovanie skutočnosti." Milan DELIA z Košíc: "Pôvodne sľubovali zábavu a realitou bolo zrazenie na zem a následné olúpenie. Dopustili sa trestného činu lúpeže. Veď pred súd predstúpil aj lekár, ktorý Viliama po nakladačke ošetril." Dagmar BECKOVÁ z Košíc: "Zdá sa, že zrážanie kamarátov na zem patrí už dnes k národným športom. Žiaľ, nie je to ojedinelý jav. Tento prípad je toho dôkazom. Jeho aktéri sa dopustili lúpeže. Zranenie poškodeného, ktoré lekár pred senátom potvrdil, dokazovalo, že si ho neprivodil sám."

TRIDSIATY ŠIESTY SÚŤAŽNÝ PRÍBEH

Ľudia, ktorí ani len netušia, čo obnáša podnikanie, si často myslia, že si stačí vybaviť živnostenský list a už majú v rukách kľúč od zlatej bane. Podobné predstavy o podnikaní mal zrejme aj 32-ročný Rožňavčan. Netrvalo však dlho a zistil, že opak je pravdou. Biznis, do ktorého sa pustil nielenže nevynášal, ale pohltil všetky jeho úspory. Začal si požičiavať a v krátkom čase sa zadĺžil až po uši. Úporne rozmýšľal, ako sa dostať zo šľamastiky a získať 300 tisíc. Napadla ho spásonosná myšlienka. Vtedy si to aspoň myslel... Rozhodol sa, že si pôjde po peniaze tam, kde ich zaručene majú do pobočky Slovenskej sporiteľne, a.s. v Plešivci. Špeciálne na túto príležitosť, si vyhotovil menovku, ktorú si počas akcie pripol na odev. Uviedol na nej názov firmy, ktorú si vymyslel a "prifaril" titul inžiniera k falošnému menu "supervisora". Keď mal všetko pripravené, zatelefonoval do sporiteľne, pričom sa vydával za námestníka. Jednej z pracovníčiek pobočky oznámil, že k nim príde revízny technik, ktorý má zakódovať počítače. Takýmto trikom si podarený tiežpodnikateľ zabezpečil hladký priebeh plánu, ktorý rafinovane zosnoval.

"Z telefonátu námestníka, aspoň vtedy som si to myslela, že volal naozaj on, som vedela, že k nám príde pracovník z informatiky opraviť káble. Keď prišiel, vybavovala som klientov, nevenovala som sa mu. Až keď kolegyňa odišla na obed, uvarila som mu kávu a chvíľu sme sa rozprávali. Potom sme sa s Editou vystriedali. Ja som odišla a ona si išla uvariť do kuchynky kávu. Keď som sa po krátkom čase vrátila, pred našou pobočkou bolo veľa ľudí. Dozvedela som sa, že moju kolegyňu niekto prepadol. Išla som za ňou. Bola v šoku, nevedela ani len rozprávať," opísala udalosť, ku ktorej došlo v pobočke sporiteľne, svedkyňa.

Na hrôzu, ktorú prežila, pani Edita nerada spomína. Dodnes ju prenasleduje tvár lúpežníka, z ktorého mala ešte aj pri vyšetrovaní prepadu, strach. "Bola som v kuchynke, kde za mnou v krátkom čase prišiel aj muž, ktorý mal byť pracovníkom z informatiky. Bez slova ma sotil na škatuľu, na ktorej bol stočený koberec. S nožom v ruke mi povedal, aby som sedela a bola ticho. Zľakla som sa a začala som kričať... Zapchával mi ústa handrou, ktorú som mu niekoľkokrát vytrhla. Nakoniec sa mu podarilo prelepiť mi ústa páskou... Keď mi ju dával, zopakoval, aby som bola ticho a nič sa mi nestane. Bála som sa, pretože som na krku cítila chlad noža, ktorý držal v ruke. Potom mi zviazal ruky a nohy. Mala som nevýslovný strach, že mi ublíži... Len čo sa vzdialil, snažila som sa vyslobodiť z pások, ktorými ma spútal. Podarilo sa mi to. Rýchlo som sa zamkla vo ´wécé´ a začala som kričať o pomoc. Vtedy sa ten muž vrátil, vykopol dvere, za ktorými som bola, vytiahol ma odtiaľ naspäť do kuchynky a opäť zviazal... Až po čase, keď som počula buchnúť vchodové dvere, nabrala som odvahu a vyšla som von, aby som zapla poplašné zariadenie," vyrozprávala s plačom prepadnutá žena.

Neúspešný podnikateľ a páchateľ trestného činu lúpeže, ktorej s dopustil so zbraňou, presnejšie s nožom s dĺžkou čepele 17,5 cm, skončil krátko po čine v rukách policajtov. Skôr, ako sa tak stalo, po tom, čo pracovníčku sporiteľne spacifikoval, kľúčmi, ktoré tam našiel, pootváral všetky pokladničky. Odniesol si z nich 93 400 korún. Nebola to ani zďaleka suma, ktorú očakával, a zrejme preto si k lupu pribalil aj peňaženku pani Celiny, ktorá bola v tom čase na obede. Z peňazí sa dlho netešil. Pár metrov od miesta činu ho zadržala policajná hliadka.

Obžalovaný sa k lúpeži v sporiteľni priznal a svoj čin úprimne oľutoval. "Vedel som do čoho idem, aj to, že ma môžu chytiť... Bol som v koncoch. Dohnala ma k tomu finančná tieseň. Je pravda, že som mal pri sebe nôž, ale to len preto, aby som ním prerezal lepiacu pásku. Nevyhrážal som sa ním, ani som ho tej panej nedržal pri krku," bránil sa pred súdom. Oľutoval všetko, čo spáchal a prejavil ochotu nahradiť spôsobenú škodu. A tu sa náš príbeh končí.

Vám, milí čitatelia, ktorí máte odvahu obliecť si pomyselný sudcovský talár, ponúkame možnosť ho dotvoriť. Napíšte nám, či podľa vášho názoru súd pri konečnom zúčtovaní akceptoval obranu obžalovaného, respektíve dôvody, pre ktoré sa dopustil závažného trestného činu. Zaujíma nás tiež, ako podľa vás v konečnom dôsledku súd rozhodol, teda či obžalovaného spod obžaloby oslobodil alebo ho uznal vinným z trestného činu lúpeže spáchanej bez zbrane alebo z lúpeže spáchanej so zbraňou v ruke.

POZOR AJ NA ÚMYSELNÉ CHYTÁKY!

V našej súťaži vám ponúkame jedinečnú šancu vžiť sa do úlohy detektíva kriminalistu, ale aj vyšetrovateľa, prokurátora a najmä sudcu, ktorý v konečnom dôsledku ako jediný rozhoduje o vine a treste. Príbehy, ktoré napísal sám život a ktoré zverejňujeme vždy v pondelok na 6. strane, neukončujeme, ale umožníme vám jednak "uhádnuť", ako prípad na súde naozaj skončil, a jednak vyjadriť svoj vlastný názor na otázku viny a trestu. Pozor! V niektorých príbehoch je zamontovaný "úmyselný chyták" a objaviť ho, to je úloha pre bystrého detektíva, ktorému nesmie ujsť žiadny, aj keď naoko bezvýznamný detail. Niekedy treba zvážiť všetky pre a proti a na základe dôkazov predložených prokurátorom posúdiť vinu, inak povedané obliecť si sudcovský talár a rozhodnúť. O tom, ako ste sa trafili, sa dočítate spravidla vždy o dva týždne, kedy prinášame štatistiku odpovedí, ale aj pestrú mozaiku vašich názorov, postrehov, stručných komentárov a poznámok k danej téme, a samozrejme ďalší príbeh. Z tých čitateľov, ktorí "pri posúdení viny" trafia do čierneho, opäť vylosujeme troch. Čaká na nich finančná odmena redakcie výške 500, 300 a 200 Sk. Nezabudnite:

1., odpovedať na položenú otázku,

2., pripojiť svoj stručný komentár, poznámku k danej téme, prezentovať svoj osobný názor, napísať, ako vy by ste postupovali, keby ste mali na sebe sudcovský talár,

3., vystrihnúť logo KORZÁR V TALÁRI a prilepiť ho na svoj list, lístok (bez tohoto znaku vás nebudeme môcť zaradiť do žrebovania!),

4., pripísať svoje celé meno a presnú adresu,

5., a toto všetko zaslať poštou, resp. doručiť osobne do košickej redakcie KORZÁRA, Kováčska 28, 040 01 Košice, alebo prostredníctvom našich zberných schránok v jednotlivých krajských redakciách.

A ešte čosi. Píšte a zasielajte tak, aby sme vaše odpovede dostali do redakcie najneskôr 10. augusta.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.