rokov. Štvorlístok mladistvých delikventov tvorili Rudo, Ľubo, Marek a Ivana, ktorá z nich bola najstaršia. Zatiaľ, čo si ich rovesníci vychutnávajú neopakovateľné čaro prázdnin, oni museli platiť daň za nepremyslený čin, ktorého sa dopustili v apríli tohto roku.
Podľa obžaloby prokurátora majú všetci na rováši trestné činy krádeže a porušovania domovej slobody. A to preto, že nikým nepozvaní sa s pomocou pravého kľúča, dostali do bytu spolužiačky jedného z nich. Odniesli si odtiaľ 60 tisíc korún, 402 dolárov, 200 francúzskych frankov, 170 mariek a 500 šilingov. Peniaze a valuty ich očakávania zrejme nesplnili, lebo usilovná úderka v plienení bytu pokračovala. Brali všetko, čo malo cenu. Najprv šperky a to počnúc zlatými príveskami v tvare krížika a tehličky, ku ktorým vzápätí pribudli retiazky, prstene, náušnice, ba aj náramok a dva kusy náramkových hodiniek. . . Nevítaní návštevníci si k uvedených cennostiam pribalili aj wolkman, fotoaparát, parfémy a značkové ošatenie rôzneho druhu. Takýmto konaním sa podarený štvorlístok podpísal pod škodu 168 754 korún, ktorú spôsobili majiteľke bytu. A tou bola známa košická módna návrhárka s vycibreným vkusom, takže si z lákavej ponuky vyberali len to najlepšie.
Všetci aktéri vlámania prišli do potýčky so zákonom prvý raz. A ani jeden z nich nevedel jednoznačne povedať, čo ich k takému konaniu viedlo. Na priamu otázku samosudcu, či motívom neboli peniaze Rudo, ktorý prvý dostal slovo priznal: "Áno, urobili sme to kvôli získaniu peňazí. A to, že do bytu pôjdeme kradnúť, som vymyslel ja s Ľubom. . . Ostatní sa k nám pridali," potvrdil včera pred samosudcom obžalovaný. "Kľúč od bytu som ukradol ja. Potiahol som ho spolužiačke Lujze v škole, dal som ho Rudovi a potom na druhý deň ráno sme sa o pol ôsmej všetci štyria stretli pred blokom, kde býva. Čakali sme tam, kým z bytu neodišla Lujzina mama. Asi o 11. hod. sme vošli dnu. Pred vchodom zostal strážiť Marek a my traja sme otvorili dvere a byt sme prehľadali," vypovedal v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom, najmladší z partie, Ľubo. Včera mu nebolo veľmi do reči, preto len zotrval na výpovedi a tak, ako jeho spoluobžalovaný Rudo priznal, že ukradnuté veci chceli speňažiť a tak získať ďalšie financie. On, ale i jeho parťáci unisono potvrdili, že sa o ukradnuté veci a peniaze neskôr rozdelili. Dlho sa z koristi netešili, lebo po odhalení, podstatnú časť z ukradnutých vecí museli odovzdať polícii.
"Ja ani sám neviem, prečo som to urobil," povedal tichým hlasom Marek, ktorý strážil pred vchodom bloku, zatiaľ čo jeho kamaráti "upratovali" v cudzom byte. Zaujímavejší motív mala Ivana, jediná reprezentatka dievčat v partii chlapcov. "Je dosť neobvyklé, aby na trestnej lavici sedeli dievčatá vo vašom veku. Čo vás viedlo k tomu, aby ste išli s chlapcami kradnúť?" opýtal sa samosudca dievčiny, ktorá na rozdiel od chlapcov bola už temer dospelá. "Išla som s nimi, lebo som chcela vedieť, aké to je, bola som zvedavá ako sa to robí. . ." stručne odpovedala na otázku Ivana.
Z výpovede maloletej Lujzy, ktorú urobila pred vyšetrovateľom vyplynulo, že kľúče postrádala hneď v ten deň, keď o ne prišla. Na druhý deň si ich vypýtala od mamy a na svoje veľké prekvapenie, keď sa okolo 16. hod. vrátila zo školy zistila, že dvere bytu sú len zabuchnuté, nie zamknuté. V izbe mala všetky veci porozhadzované a tak zatelefonovala mame. . .
"To, čo bolo z bytu ukradnuté som už opísala vo svojej výpovedi a na tom aj trvám. Vrátené mi boli veci a peniaze v hodnote 122 tisíc korún, ale zvyšok škody (peniaze a valuty) v hodnote necelých 60 tisíc korún nie," povedala majiteľka bytu pred samosudcom.
"My sme vrátili všetko, čo sme vzali," tvrdili unisono obžalovaní. Prečo potom peniaze chýbajú? To by mali vedieť len oni. O tom, že ukradnuté veci nedržali len u seba, svedčí aj výpoveď svedkyne Lucie, ku ktorej si Rudo doniesol do úschovy peniaze a retiazku s tým, že ich zdedil. A tá ich neskôr odovzdala policajtom. . .
Mladí zlodeji mali okrem túžby po cudzom majetku spoločné aj niečo iné. Nikoho z nich nelákala škola. Rudo na základnej škole trikrát prepadol a v odbornom učilišti chodil viac poza školu ako do školy, v ktorej sa neobjavil aj tri mesiace. Ani Ľubo sa nemá čím pýšiť. Jeho charakteristika zo základnej školy je plná negatív. "Na hodinách nepracuje, klame učiteľov, sústavne vyrušuje, je drzý. . ." Marek za spoluobžalovanými tiež nezaostáva. Na ZŠ dvakrát prepadol a v stavebnom učilišti dosahuje len slabé výsledky. O to častejšie však porušuje školský poriadok. Ani Ivana, posledná z partie na základnej škole nevynikala. Skončila v šiestej triede, no namiesto opravnej skúšky, odišla na dlhší čas s mamou do Turecka. Po návrate domov
ju už škola nezaujímala.
Z výpovedí rodičov mladistvých bolo zrejmé, že pri ich výchove niekde urobili chybu, no ani jeden z nich si ju nepriznal. "Môj syn už svoje dostal, viac to nespraví. Som presvedčeným, že to oľutoval," povedal jeden z otcov. "Bola to len mladícka nerozvážnosť," konštatoval ďalší z rodičov." "Moja dcéra neskončila školu, lebo sme odišli do zahraničia. Na to, čo urobila, nemala žiadny dôvod. Čakala som, kým dovŕši 18 rokov, aby som jej mohla vybaviť živnostenský list. Budeme spolu podnikať," presviedčala samosudcu matka Ivany. "Ľutujem, viackrát sa to nestane, už to nikdy neurobím," tvrdili unisono obžalovaní.
Verdikt samosudcu na seba nedal dlho čakať. Keďže u všetkých išlo o ich prvý prešľap, ktorého sa dopustili v mladistvom veku, vymeral klaždému z nich úhrnný trest po 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 14 mesiacov. Ako odznelo v zdôvodnení rozsudku, je to dostatočne dlhý čas na to, aby v reálnom živote dokázali, že si dôveru, ktorú dostali zaslúžia, resp., že skutočne išlo len o mladícku a dievčenskú nerozvážnosť.
Rozsudok je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
