Marek LANČARIČ & Lucia ŠARÁKOVÁ

Košice - "Ešte sa len učíme hrať a zatiaľ to robíme len sami pre seba," charakterizovalo svoju hudbu bratislavské trio El Galcho, ktoré sa minulý týždeň v premiére predstavilo i košickým divákom.

Jablko nepadlo ďaleko od stromu, pretože okrem bubeníka Mira Hanka (19) tvoria kapelu klavirista Peter Lipa (19) - potomok jazzmana Petra Lipu staršieho a Janko Lehotský (18) - synovec svojho slávnejšieho strýka. Napriek ich tvrdeniu v úvode, muzikantská zručnosť, ktorou chalani prezentovali svoje jazzové improvizácie, dala impulz k tomu, že nielen ich mená sa stali predmetom nasledujúceho rozhovoru.

Ako dlho fungujete a ako ste sa dali dokopy?

Peter: "Začalo to pri mojej kapele, z ktorej odišiel bubeník, tak som zavolal Mirka a postupom času prišiel Janko. Vyhovuje nám to spolu a hráme asi pol roka.

Ako ťa ovplyvnila hudba tvojho otca?

Peter: "Tým, že je otec hudobník, už od malička som s ním chodil po skúškach raz tam, raz hentam. Ako som rástol, vytváral som si názor na hudbu a mal som na výber. Či to chcem robiť i ja, alebo nie. Dokonca rodičia sú skôr proti, vraj aby som niečo normálne študoval, že týmto sa neuživím a tak."

Janko: "Môj strýko je hudobník, zakladateľ Modusu, ale i otec sa pohybuje v muzikantskej branži. K hre na gitaru ma viedli rodičia. Už vtedy som si hral len na horných basových strunách a zapáčilo sa mi to, že sa nemusím učiť celé gitarové akordy. Tak som presedlal na basu."

Peter, keďže otec je spevák, nepomýšľal si na spev?

"Nie, nikdy som nechcel spievať, dokonca som v tom dosť zlý."

A nechystáte si všetci zahrať na jednom pódiu sťa "Nedvědovci"?

Janko: "Tak, hrali sme teraz so starým Lipom, zobral nás na nejaký festival do Montreaux."

Peter: "To je jeden z najväčších jazzových festivalov..."

Janko: "...čo považujeme za veľkú poctu. So svojím strýkom som tiež kedysi hrával."

Peter: "Ja som so svojim otcom hral ešte na projekte Spirituály. Nie na platni, ale keď sa hralo live, hral som tam druhý klavír."

Peter, tvoj otec spieva v jednej piesni o tom ako dvadsaťročný splodil syna, ktorý opakuje všetky jeho chyby, preto sa naňho podobá. Je to pravda?

Peter: "No, je to kvázi o mne, našťastie sa to nesplnilo, priateľka nie je tehotná, dokonca som zmaturoval. Hoci vyzeralo to, že sa mu začnem podobať..., ale zatiaľ len hrávam po baroch - to sa s piesňou zhoduje. Dokonca som ako malý vtedy v tom klipe i účinkoval."

V jednom prípade otec, v druhom strýko sú v hudobnom biznise známe persóny. Beriete to ako klad alebo zápor?

Janko: "Nemôžem povedať, že to nie je výhoda. Niekedy sa dá ľahšie preniknúť, vďaka tomu, že máme známe mená, ale to ešte neznamená, že sme si ľahko vyšľapávali cestičku. Keby sme však boli úplne neschopní, ľudia by nás o to viac porovnávali s muzikantmi z našej rodiny."

Ste kamaráti aj s inými "deťmi prominentov"?

Janko: "To nie je žiadna mafia, že deti prominentov sa dávajú dokopy. Je to náhoda, veď aj naši rodičia sú dobrí kamaráti. Stretávali sme sa už, aj keď sme boli malí. Vtedy mi Peťo aj dosť vadil ako človek..."

Peter: "...hó, to, čo si povedal!"

Janko: "..nó a potom sme sa dlhšie nevideli a keď sme sa opäť stretli, a naraz akoby sme sa vždy dobre poznali."

Mali ste možnosť sledovať hudobný showbiznis zo zákulisia, aký je?

Janko: "Ja som ho ani nesledoval, bol som vtedy veľmi malý na to, aby som ho ohodnotil. Jednoducho som len počúval tú hudbu okolo seba."

Peter: "Showbiznis je presne taký, ako ho poznáme. Na Slovensku nie je nič nové ako kdekoľvek inde. Spočiatku som počúval iba otcovu hudbu a ako som rástol, zistil som, že je ešte veľa dobrej hudby, ktorá nie je jeho."

Bolo vám hneď jasné, že budete hrať jazz?

Janko: "Skoro nikto sa nenarodil tak, že zobral gitaru a začal hrať jazz. Sú na to potrebné určité vývojové štádiá. Ja som bol napríklad jeden čas pankáč, dokonca som punk i spieval."

Peter: "Ja som teraz vo vývoji a uvidím, čo z toho vypáli."

Autor: sam

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.