Vytrvalý dážď vytváral živnú pôdu pre polemiky, či sa koncert v košickom amfiteátri uskutoční, alebo nie. Našťastie sa okolo pol štvrtej popoludní obloha "umúdrila". Prví návštevníci sa začali zbierať snáď okolo štvrtej. Pri našom príchode, zhruba pred piatou, sa v amfiteátri "tiesnilo" zhruba toľko rockových fanúšikov, koľko by bez námahy prijal rockový klub bežných rozmerov. Ľudia z Košíc i zvyšku východu sa však cez bránu trúsili pomerne plynule. Usporiadatelia, medzi ktorými boli ostravská agentúra Petarda Production a pivovar Šariš, to teda s pribúdajúcimi hodinami videli čím ďalej tým menej tragicky.
Ako prví sa o priazeň rockerov od teenagerského po "najlepší" vek začali o pol šiestej uchádzať hostia - košická skupina Príjemná spoločnosť. So svojou hádam až príliš jednoduchou hudbou sa zúčastnili už viacerých letných festivalov. Tento povedzme že punk nikoho do kolien nezložil, pár ľudí (zvlášť jeden "predtanečník") sa bavilo, vyskytli sa však aj názory, že P. S. by sa mohli naučiť hrať. Ale to, čo robia, robia zrejme radi. Zaspievala si s nimi aj moderátorka Rádia Kiks Libuša Říhová, ktorej kapela pri príležitosti jej nedeľňajších menín venovala "skladbu".
Nasledujúci hosť, kapela Grexa s dobre známym Mariánom Greksom za mikrofónom, nasadil latku o dosť vyššie. Greksa vo vypasovaných cyklistických "gaťkách" (široký priestor na vtipkovanie) a s chráničmi na kolenách ("asi bude padať do kolien") sa prejavil ako profesionálny bavič a showman. Kapela hrala hitovky ako Slovenská lovestory, Tak dokedy, vy hajzli, Amerika, Afrika... Marián lietal po pódiu i mimo neho ako sodík po vodnej hladine, keby mal poruke nejakú tú výškovú konštrukciu, predvedie aj lezecké schopnosti. Odviazanú rockovú nádielku nevydržal istý košický hudobník, zavesil sa na zábradlie, spustil gate... Všetko, čo hudobníkom poukazoval, Greksa označil za podpriemerné, prípadne neudržiavané. Ľudia si vyžiadali hit Ovce moje ovce, vypočuli si teda aj nesmrteľný verš "ešteže tú slivovicu mám, každý deň si zo dva litre dám". Typov s podobnou životosprávou sa na koncerte vyskytlo dosť, čo bolo pri tých dvadsaťminútových radoch na pivo až nepochopiteľné. "Priaznivec" R. Müllera ešte zúfalým hlasom zakričal niečo o pervitíne, hľadal "toho s holou r....", zrejme mu chcel venovať skladbu, a bol čas na súťažný blok.
Súťaž s "citrónovým" intermezzom
Okolo siedmej sa číslo predaných lístkov pohybovalo okolo 1200 kusov a "prísun materiálu" neviazol ani potom. Publikum trávilo čas popíjaním, prípadne vystávaním v radoch na nápoje a poživatiny za občas naozaj "festivalové" ceny. Taký šúľok kukurice za dvadsať korún je klasickým príkladom zdierania tých, ktorí z 99 percent nadbytkom peňazí netrpia. Keď sa na Slovensku niekto rozhodne stať sa milionárom počas jedného festivalu, vyzerá to väčšinou takto... Na festivaloch v Česku, kde sa počet návštevníkov pohybuje zhruba v rovnakých cifrách, sú ceny jedla o dosť prijateľnejšie a nikdy nečakáte dlhšie ako dve minúty, asi aj preto, že stánkov s pivom či iným občerstvením je podstatne viac. Iným "geniálnym" nápadom bolo vyberanie poplatkov za použitie toaliet. Ak pri nie veľmi teplom počasí vypijete zo tri pivá, vyberajúci si môže mädliť ruky... Až kým areál nezahalí tma. Kríky pri plote boli "zavlažované" fakt hojne.
Odhliadnuc od týchto detailov koncert pokračoval podľa programu, súťažnou časťou. Prví sa s dvadsaťminútovým blokom predstavili Fade Out z Prešova. Ich hudba rockové publikum dosť prekvapila, v obsadení totiž okrem gitary, basy, bicích, kláves a vokálu fungovala aj trojčlenná dychová sekcia. Zaznela teda hudba s prvkami rocku, jazzu, funky, reggae a iných štýlov. Spievalo sa po anglicky i slovensky a záver "prešovských Jamiroquai", ako ich nazval istý fanúšik, obstaral svojsky zahraný cover od Beatles.
Pražská štvorica Rand Slam predviedla modernejšiu verziu amerického rocku. V textoch sa dosť často objavovalo slovo "baby" a celkovo sa zdalo, že človek počúva slušne zahranú hudbu, ktorú už počul od množstva iných kapiel.
Osobne ma najviac zaujali Greedy Invalid z Příbora, a to nielen kvôli pohľadnej basgitaristke. Určite to bola najmetalovejšia skupina večera. Ich skladby sa niesli v duchu melodického heavy/doom metalu, podfarbeného klávesami. Náladová tvorba s drsnejším vokálom mi veľmi vzdialene pripomínala fínskych Sentenced (ale G. I. vyznievajú podstatne optimistickejšie) alebo Britov Paradise Lost z obdobia Draconian Times. Publiku sa páčili a tipoval som ich ako favoritov.
Namiesto štvrtých súťažiacich sa na pódiu zjavila legenda česko-slovenského rocku a metalu, v osemdesiatych rokoch nesmierne populárna ostravská skupina Citron. Až na nového gitaristu sa predstavili v zostave z debutového albumu Plni energie. Ten tvoril aj koncertný program. Starší pri skladbách Ocelové město, Zahradní slavnost, Rock, rock, rock, Revizor a iných spomínali na časy, kedy človeka s dlhými vlasmi policajti skontrolovali aspoň raz do týždňa. Mladších vystúpenie legendy nijak extra nebralo, a tí horkokrvnejší to hlasne dávali najavo. Celkový ohlas však bol dobrý, až na prasknutú strunu na gitare išlo o profesionálne zvládnutý koncert.
Sitňan zo Žiaru nad Hronom súťažný blok ukončil svojou dvadsaťminútovkou. Svižný, melodický, slušne zvládnutý punk prebral hlavne majiteľov najpestrejších účesov. Pod pódiom i v hľadisku si celkom dobre "zablbli". "Zaujímavé a objavné" bolo, že všetky texty skupiny s príznačným názvom sa točili okolo alkoholu a spevákov prízvuk bol akýsi "anglicky rozškľabený".
Finále a čo bolo potom
Sitňan dohral a po pár minútach odborná porota, v ktorej zasadali Jaroslav Špulák z časopisu Big Beng!, Petr Šiška (agentúra Petarda Productions), Standa Hranický (Citron), Ota Hereš (Alkehol), či Libuša Říhová (Rádio KIKS) publikum oboznámila so svojím verdiktom. Štvrté miesto obsadil Sitňan, tretie Rand Slam, druhé Greedy Invalid. Víťazstvo prešovských Fade Out bolo pre mnohých príjemným, pre iných nepríjemným prekvapením, každý má iný vkus. Zástupcom východu sa však aj tak patrí držať palce vo finále, ktoré prebehne 3. septembra v Kuřimi pri Brne.
Po vyhlásení výsledkov program pokračoval až do popolnočných hodín. S pôsobivou show sa predstavila ostravská Doga. Jej tvrdý rock and roll je určený skôr vkusu českého publika, poriadne však rozhýbal aj košický amfiteáter. Chameleóni Gladiator - kedysi thrash metal... a dnes? Žeby pop-rock? Svojich poslucháčov si však nájdu stále. Po celý koncert sa však najhlasnejšie kričalo "Alkehol!" Nakoniec ho bolo dosť, a partia Otu Hereša svoj v podstate jednotvárny bigbít s "futbalovými" refrénmi, oslavujúci hlavne chlast a rockerský život publiku dožičila.
Keď sa to tak vezme, košické semifinále Rock Made In Gambrinus sa až na drobné "technické" detaily vydarilo. Dať dnes dokopy zhruba dve tisícky letargických košických fanúšikov je predsa len úspech. Nič teda nebráni v tom, aby to o rok bolo ešte lepšie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
