osídlení územia aj v tomto časovom horizonte a dopĺňajú biele miesta v poznávaní pravekých dejín mesta," povedala odborná pracovníčka Krajského múzea v Prešove Božena Tomášová. Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, pracovisko Košice a Krajské múzeum v Prešove pracujú od začiatku júna na výskume v prešovskej lokalite Za Kalváriou. Výskum prebieha pod vedením Eleny Miroššayovej a Boženy Tomášovej. V spomínanej lokalite sa v súčasnosti uskutočňuje výstavbou Nábrežnej komunikácie, výskum sa uskutočňuje v súbežne s ňou.
V spomínanej lokalite objavili archeológovia zaujímavé nálezy. "Ide o časovo ešte v meste nezachytené horizonty z mladšej, respektíve neskorej doby bronzovej, datovanej približne do prvého tisícročia pred našim letopočtom, patriace do okruhu Gávskej kultúry," povedala nám Božena Tomášová a dodala, že "táto sídlisková vrstva s nálezmi je koncentrovaná na území pred dnešným cyklistickým areálom. Predpokladáme pokračovanie sídliska západným smerom." Podľa jej slov dopĺňajú praveké nálezy "fragmenty nádob patriace slovanskému osídleniu a je teda zrejme už pravidlom, že najhustejšie a najčastejšie boli osídlené práve úrodné terasy rieky Torysy, od Veľkého Šariša až po Hanisku".
Archeológovia, ktorí len nedávno ukončili úspešný výskum na mieste, kde bude stáť Kaufland, boli teda úspešní aj na stavenisku Nábrežnej komunikácie. Podľa doktorky Tomášovej bol Prešov v dobe bronzovej pomerne husto osídlený, o čom svedčia nielen najnovšie nálezy, ale aj staršie nálezy z Veľkého Šariša, Ostrovian, či Petrovian. "Nálezy sídliskových objektov boli doplnené aj o vzácne bronzové depoty - poklady, ktoré sa však, žiaľ, v poslednom čase stávajú terčom takzvaných detektoristov, ktorí archeologické lokality vykrádajú a devastujú," dodala Božena Tomášová.
Územie Prešova je známe ako archeologicky exponovaná lokalita, čo je dané najmä výhodným geografickým prostredím, množstvom nerastných surovín, či blízkosťou početných vodných zdrojov, hlavne riek Torysa a Sekčov. Prvé archeologické nálezy na území mesta sa uskutočnili v šesťdesiatych rokoch, v období výstavby obytných komplexov, dnešného Sídliska II a Sídliska III. "Tieto nálezy však pochádzajú iba z takzvaných záchranných zberov, ktoré vykonávali nadšenci a spolupracovníci vtedajšieho Archeologického ústavu," uviedla archeologička Tomášová a dodala, že jeden z mála výskumov, ktorý v tom čase v meste prebiehal, robil profesor Budinský - Krička na území dnešného Pavlovičového námestia, pričom bola odkrytá významná osada z obdobia mladšej doby rímskej až sťahovania národov (tretie až piate storočie nášho letopočtu). Na prelome deväťdesiatych rokov sa zas, pod vedením Boženy Tomášovej, uskutočnil výskum v lokalite Pod Bikošom, na pravobežných terasách rieky Torysy. "Podarilo sa nám vtedy zachytiť jedno
z najkomplexnejšie zachovalých archeologických nálezísk v Prešove. Odkrytá bola časť osady z mladšej doby kamennej (päťtisíc rokov pred našim letopočtom). Z obdobia staršej doby železnej (piate storočie pred našim letopočtom), označovaného ako skicko-trácky horizont, sme z tejto lokality získali unikát - prvú keramiku vytáčanú na hrnčiarskom kruhu na území východného Slovenka. Z mladšej doby železnej, takzvanej laténskej (polovica druhého storočia pred našim letopočtom) sme odkryli osadu s komplexom domov rôznych stavebných konštrukcií so sídliskovými a výrobnými objektmi," povedala Božena Tomášová o niekdajšom výskume Pod Bikošom. Dodala, že ďalším unikátom na tomto mieste bol nález rituálneho dvojhrobu ženy a muža, ktorí boli obetovaní, uložení v obilnej jame. Nález je datovaný do desiateho storočia nášho letopočtu.
V súčasnosti pokračujú archeológovia v práci v lokalite Za Kalváriou a zároveň skúmajú slovanské mohyly na Cemjate.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
