konajúci sa na severozápade Slovenska, konkrétne v mestečku Trenčín. Na dva dni (21. a 22. júla) sa stal areál Pod Sokolicami zahŕňajúci futbalové ihrisko a výstavný komplex miestom stretnutia asi osemdesiatich umelcov, kapiel, DJ-ov a niekoľkých tisícok divákov.
Stačilo celkom málo: kúpiť si v predpredaji vstupenku, sadnúť na vláčik a v Trenčíne nájsť už spomenutý areál. Pri vstupe vás už len označkovali farebným PVC náramkom, ktorý plnil funkciu vstupenky všade keďže areál nebol kompletne ohradený. A tak ste sa preukazovali pri vstupe na hlavnú scénu, tanečné scény, rock stage ako i do kina. Vyberať ste mali naozaj z čoho/koho.
Hlavná scéna počas celého piatku patrila hlavne mladým slovenským kapelkám a taktiež Laure a Mňáge. Poriadne sa prach podarilo rozvýriť aj Polemicu s ich hitíkom: "Ona je táká..." Pôvodne plánovaná polhodinka Jara Filipa sa niesla v štýle spomienky, pričom zaspomínať si prišli Le Payaco, Žena z lesoparku, či Para, ktorá bola neskôr v zákulisí za svoje "neprimerané" správanie napomenutá samotným Oskarom Rózsom. Ja osobne som za to naj považoval vystúpenie aktuálnej a naozaj veľmi výnimočnej múzy pána Mullera - Ivy Bittovej. Tá sa predstavila nakrátko ostrihaná a sama s husličkami bez svojej sprievodnej zostavy Čikori. No stálo to naozaj zato.
Zato tiež stála návšteva niektorého zo "sociálnych zariadení", pričom ste na výber mali tie klasické (murované nachádzajúce sa v budovách), priľahlý lesík, prípadne prenosné "Wécé-kabínky", ktoré sa zdali byť maximálne vyťažené/naplnené už v prvý večer. Ale je to už raz tak, že keď sa človek veľa napapá (a jesť bolo čo) a veľa napije (toho bolo ešte viac), tak to musí i von...
V nočných hodinách sa preriedila planina pred hlavným pódiom a ľudkovia sa podľa vlastného vkusu roztrúsili buď do rockovej budovy, prípadne do hál výstaviska, kde sa nachádzali dve tanečné scény fungujúce až do rána bieleho. Od dvanástej do štvrtej to v 5-ke, 6-ke, a 7-čke naozaj vrelo náladou, ktorú mali na svedomí Will White, člen dua Propellerheads a Lol Hammond z projektu Boy eats girl - obaja uznávané DJ - kvality z Británie.
Únava sa postupom času dostavila u každého - nepomohli ani Red Bullíky, ba ani syntetické drogy ako sú Éčko, či Speed a podobne. Tak sa občas stávalo, že človiečik, kde - tu natrafil na spoločensky unavaných spiacich jedincov. Poniektorým sa možno podarilo i nájsť svoj stan, ktorých bolo na hlavnom pľaci neúrekom. Proste hotová radová zástavba bez cestičiek.
Druhý deň (sobota) bol odštartovaný na hlavom pódiu už okolo jednej poobede. Z toho najočakávanejšieho sa predstavili Vidiek-ovci, Ivan Mládek, Hex, ale opäť platilo, že hudba bola len akousi kulisou. Celá Pohoda nebola len o pohode, ale i o stretávaní známych a neznýmych a zábave a tak... Počasie sa až nečakane vylepšilo a "Oskar" len piekol a piekol. Presne tu nastal moment, kedy si táto hromada prítomných spomenula aj nato, že tu funguje niečo ako Kinoklub. Padol naozaj dobre. Rovnako dobre padlo i vyznavačom tanečnej hudby vystúpenie zoskupení b3, ktorí odohrali i "zakázaný" singel Nahý, či ešte tanečnejších chalanov z Happy Melon. Trošku horšie na tom bolo, že ich koncerty sa konali poobede a v menšej tanečnej hale, no čo už? Stalo sa.
Badateľne o pár dobrých stovák narástol i počet prítomných divákov. Tí mali okrem iného možnosť i zasadnúť v hale číslo 4 k počítačom a trošku si zasurfovať na internete. Pravdaže len mohli, pretože, ako sa dalo i očakávať táto zóna bola počas celých dvoch dní maximálne vyťažená.
Pôvodný večerný program sa očakávane poposúval o takú hodinku. Pred hlavnými hviezdami sa ešte stihol predstaviť otec festivalu Michal Kaščák so svojou novou zostavou Neuropa a starým známym zoskupením Bez ladu a skladu. Potom nastal čas pre hlavných "ťahákov" - fínskych Bomfunk MC´S. Tí by sa dali označiť ako "hitová vec na jedno leto" - presne to potvrdili aj počas svojho polhodinového vystúpenia. Breakdanceri boli naozaj dobrí, ale to sa o "freestylerovej" hudbe povedať nedá... Po troch skladbách sa začal dav prerieďovať a ľudkovia radšej zapľňali tanečné haly, kde to opäť vrelo až do rána. Okolo druhej ostalo na štadióne (hlavnej scéne) len halda odpadkov súvisle pokrývajúcich celú plochu a zopár spiacich jedincov...
Pohoda sa "dopohodovala" a bola naozaj fajn. Na záver už len: to treba zažiť. Máte teda šancu o rok, na snáď ešte lepšej 2001-tke.
Autor: Palo DUŇÁK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
