a "fasácky" slané more, rozhodol som sa, že svoj zrak zamestnám pozorovaním žívočíchov rovnakého druhu ako som ja. Prečo používam výraz živočích? To preto, lebo som sa snažil odosobniť od mojej ľudskej rasy a prísť na to, prečo sa hovorí "iný kraj, iný mrav". Je síce pravda, že každý na dovolenke túži po nejakom dobrudružstve. Či už poznávacom, či sexuálnom.
Neviem prečo, ale u mnohých ľudí znamená dovolenka jedine sexuálne vybúrenie. Bude to asi tým, že sa človek cíti slobodný. Veď povedzte, kto by sa necítil stovky kilometrov od domova slobodne. Plusom je aj to, že väčšina ľudí vo vašom vyhliadnutom letovisku nehovorí tým istým jazykom ako vy. Preto kľudne pri prechádzke po uliciach môžete komentovať okoloidúcich. Určite mi dáte za pravdu, že je to úžasné zábava, počastovať svojich spoluvýletníkov rečami, ktoré by ste si inokedy istotne nedovolili.
No poďme späť k Španielsku. Najskôr som bol tááák sklamaný, pretože pozorovať v akcii "domorodcov" bolo skoro nemožné. Turistov tam bolo o 500 percent viac ako Španielov. No nevešal so hlavu a povedal som si, prečo by som nemohol pozorovať v Španielsku napríklad Rusov. Tých tam bolo naozaj neúrekom. Vždy som si myslel, že taký Rus nemusí zákonite vyzerať ako Ivánuška a "ruskyňa" ako "baryšňa". No mýlil som sa. To, že sú Rusi Rusmi z nich bolo cítiť na kilometer. No nemyslite si, že to boli tí Rusi, ktorí si udržujú telesnú teplotu vodkou. Išlo totiž o ruskú smotánku, ktorej si zachcelo zmeny. Teda žiadny studený Sibír, ale teplá Costa Duarada.
Ďalším početne zastúpením národom tam boli Angličania. Tí sa od ostatných odlišovali tým, že vyčnievali z davu. Doslova. Máloktorí z nich totiž nedorástli na výšku 180 cm. Ak ich mám k niečomu prirovnať, tak sú to topole. Vysoké, štíhle topole.
Pravých a nefalšovaných Španielov sa mi podarilo pozorovať po prvý krát na výlete v Barcelone. Španielske obyvateľstvo sa vyznačuje tým, že sú všetci tmaví, muži chlpatí, ženy s bujarým obočím a deti... A deti vyzerajú ako dospelí v menšom vydaní. No nie sú chlpaté. Jednoducho, cítite sa ako v Rosalinde. Ďalšou ich charakteristickou vlastnosťou je to, že hrozne nahlas rozprávajú. Najskôr som si myslel, že sa všetci hádajú. No u nich je to normálne. Z tejto ich vlastnosti určite musia perfektne ťažiť ušno - nosno - krční lekári. Musia prečisťovať uši jedna radosť.
A predstavte si, čo majú radi takí Španieli. Bagety a Simpsonovcov. Máte na výber, či si kúpite bagetu dlhú, krátku, hrubú, tenkú, svetlú, tmavú, so sézamom, s rascou... A taktiež, v každom novinovom obchode (stánok nie je to správne slovo) máte kopu a kopu rôznych komiksov so Simpsonovcami a v obchode nemáte problém si kúpiť tričko, na ktorom je Simpson s odhaleným pozadím s nápisom "Pobozkaj môj žltý chlpatý zadok!".
To, že tam nenájdete nič podobné, čo sa podobá chlebu, vám asi hovoriť nemusím. A ubezpečovať vás o tom, že po príchode na skororodnú hrudu som po ničom inom ako po chlebe a haluškách netúžil. Už som mal naozaj dosť tých Sépií á la Plancha, mušlí plnených krémom z tuniaka, či... bagiet s Májkou. Tú Májku tam samozrejme nekúpite.
Keby som to mal všetko zhrnúť, tak mi nenapadá nič iné, než "všade dobre, doma najlepšie".
Autor: Josef RABARA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
