tešila. Počula som o tej lokalite toľko úžasných opisov. Ale... Keď ma vlak vyhodil pri budove o veľkosti zhruba dvoch novinových stánkov, začala som mať akési pochybnosti, či som na správnom mieste. Nuž, podľa písomných správ zanechaných v okolí stanice to vyzeralo tak, že áno. A hen obďaleč, na opačnom konci Vodného diela Palcmanská Maša, som zbadala aj samotné Dedinky. Chcem tým povedať, že tú obec Dedinky. V skutočnosti ju tvorí len pár malých domčekov, na väčšine z nich je veľahovoriaci nápis že PRIVÁT a okrem lahôdok tam boli aj potraviny s oddelením drogérie. Ale preháňam, prvý dojem bol však naozaj taký mizerný. Najmä preto, že keď prší, je celá Maša aj so svojím priľahlým vesmírom ľudoprázdna. A pršalo skoro celý týždeň, čo som tam strávila.
Keď sa na chvíľu mraky rozohnali a konečne sa ukázala modrá obloha so slniečkom, vybrala som sa na túru (lepšie povedané jej zdrobneninu). Vraj sú na okolí akési Geravy. Viedla tam síce aj lanovka, ale nemalo by mojím starým kostiam prekážať, keď nimi trošku pohýbem. Cez akési odľahlé Biele vody (aj to je názov obce, alebo to vlastne asi bola iba časť Dediniek) som sa vybrala na turistický chodník. Akási milá mladá tetuška sa však na mňa usmiala pri drevenom stolíku, že sa platí 15 Sk na osobu. Vraj si nejaké obce odkúpili Geravy a ak tam chcem ísť, ide o použitie majetku obce a tak majú pripravený kompromis v podobe 15 korunovej pohľadnice slúžiacej ako vstupenka a dokonca aj ako poistka. No nič v zlom, ale znie to asi rovnako hodnoverne ako WS XXX.
Povedzme, že tých pätnásť korún ma nezabilo a mohlo sa ísť ďalej. Slovenský raj je skutočne krásny, ale keď som videla lavičky zbité z brvien, ktorými som mala prejsť cez rôzne potôčiky, priepastičky... strohé kovové rebríky na lezenie po skalách mi tiež neboli veľmi sympatické. Nuž, veď som nejaké to mestské dievča, nie? Takže raj bol síce krásny, ale asi aj rovnako nedostupný. A keď som zakotvila na akejsi lúke (ktosi mi tvrdil, že to sú tie Geravy), spustil sa nežný lejačik a život bol krásny... Ale asi niekde inde než na Geravách.
Mimochodom, nenechajte sa odradiť, to ja vždy tak.
Autor: Marcela SISÁTKOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
