Najskôr v Cahors štartoval na prvých pretekoch dvojkolového halového Svetového pohára, vzápätí o týždeň v španielskej Santillane del Mar absolvoval úvodnú súťaž štvordielneho seriálu majstrovstiev sveta. Potom sa znova vrátil do Francúzska, kde v Buthiers sa jazdila druhá časť svetového pohára. Včera v noci sa vydal na cestu do Březovej v Čechách, dejiska tretej súťaže majstrovstiev sveta. Potom ho už čaká len záver - tradične v japonskom dejisku Itadori v závere mesiaca. Z namáhavej trojtýždňovej cesty sme vybrali najdôležitejšie okamihy, ktoré nám povedal o jednotlivých podujatiach.
Z médií sme sa dozvedeli správu o nepríjemnom páde hneď v prvom zahraničnom štarte na halovom SP.
"Pred odchodom som spomenul, že hoci preteky sú halové, konali sa na námestí mesta Cahors. Popoludňajšiu kvalifikáciu sprevádzal dážď, no i tak po celý deň bol o cyklotrial medzi divákmi enormný záujem. Na štart prišlo všetkých 12 pozvaných špičkových jazdcov. V kvalifikácii boli 4 kontrolné úseky (sekcie), ktoré sa absolvovali trikrát. Prekážky boli tentoraz veľmi nebezpečné, pretože prefabrikáty a betónové spruže, natreté farbou, sa dažďom stali veľmi šmykľavé. Naviac, cyklotrialisti neprezúvajú pneumatiky ako motoristi. Preto bolo potrebné jazdiť jemnejšie a doslova "cítiť" s terénom. V tretej sekcii prvého kvalifikačného kola mi šťastie nežičilo. Pri výskoku na trojmetrovú spruž som dostal šmyk a nepríjemný pád na cestu pociťujem doteraz. Pre zmenu (oproti Tatrám) som si udrel nielen ľavú nohu, ale najmä panvu a svoje dostali aj hlava a päta nohy. Súperi doslova zmeraveli, keď počuli praskot kostí po výškovom páde. S otcom sme sa však rozhodli pokračovať ďalej, a tak zo šiesteho miesta v kvalifikácii som sa ako posledný dostal do večerného finále. Absolvoval som ho so zaťatými zubami. Trať bola iba na jednom priestranstve, zjednodušili sa prekážky a hoci dážď ustal, pre zmenu na francúzske pomery bola doslova zima. Moje ubolené svaly sa priam sťahovali a ja som takmer stvrdol. Štartoval som prvý, pričom sa jazdilo systémom, že celá šestica absolvovala sekciu a až potom sa pokračovalo ďalej. Kým prvé tri sekcie boli beztrestné v ostatnej sa ozvala noha, nevyskočil som na jednu prekážku z čoho rezultovalo iba piate miesto. Zvíťazil Comas pred Caňasom (obaja Špan.), Bellayom (Belg.), Torosom (Tal.) a mnou. Umiestnenie bolo pre mňa satisfakciou voči viacnásobnému majstrovi sveta Ott Pimu za vlaňajšok, ktorý v kvalifikácii skončil tesne za mnou a nepostúpil do finále. Bola to dokonalá náplasť na ubolené telo. Pre mňa však preteky ešte neskončili. Do rúk ma vzal lekár, aby dôkladne rozmasíroval svaly, a keďže bolesť neustupovala, v nemocnici zrentgenovali pätu a záver znel - necestovať na MS do Španielska a chodiť iba za pomoci barly!"
To by nemohol byť Štefan mužom spod Tatier, keby sa "zmľandravený" vrátil domov. A tak sa presunul do Španielska, kde v Santillane del Mar sa išla prvá časť SP. Táto krajina v ostatných rokoch nebýva voči Štefanovi priaznivá.
"Pretekalo sa na vlaňajšej trati, len prekážky boli o dačo dlhšie, čo bolo náročné, aby pretekár zvládol sekciu. Viedla na brehu Atlantického oceánu a daktoré prekážky sme absolvovali nad vodou v útesoch. Ostrosť skál spôsobila veľa defektov. Desať sekcií sme jazdili v dvoch kolách. Moja španielska "tradícia" sa prejavila už v prvom kole, po ktorom som bol šiesty. V odvete sa mi niektoré prekážky podarilo zdolať kvalitnejšie, preto som sa posunul v celkovom hodnotení o stupienok vyššie. Vyhral Comas pred Caňasom, ktorí bojujú o celkové prvenstvo. Ďalšie trio, v ktorom sa nachádzam aj ja, dosahuje tesné výsledky, a ktorýkoľvek z nás môže skončiť na stupni víťazov (Toros, Bellay, Pčola), no treba rátať ešte aj s Nemcom Hosselom." Zo Španielska neodchádzal Štefan spokojný, znova mu táto krajina nedopriala viac radosti, avšak skončiť v prvej pätici je predsa len úspechom. S týmto vedomím nastupoval o týždeň neskôr vo francúzskom Buthiers na druhé preteky SP.
"Príjemne nás privítal pekný terén so skalami, ktoré sa podobali našim tatranským okruhliakom. To mi vyhovovalo, aj keď boli trikrát väčšie. Organizátori pripravili pre elitnú kategériu doslova nezvládateľné prekážky, preto sa dlho diskutovalo a prizvali aj mňa. Preteky mi znova neboli naklonené. Štartoval som s problémami a v tretej sekcii sa mi doslova zdvihol žalúdok. Sekcie boli znova dlhšie. Po prvom kole som bol siedmy, v druhom po poľavení bolesti som sa dostal pred Japonca a skončil celkove šiesty. Vyhral Caňas. Je po polovici majstrovstiev sveta, piate miesto je zatiaľ podľa mojich predstáv, no rád by som bol už aj na stupni víťazov. Snáď mi to tento víkend v Březovej vyjde."
Ešte zopár slov k umiestneniu slovenských reprezentantov. Daníková zbiera u žien víťazstvá rad za radom. Pčolov domáci rival Barták v kategórii Senior skončil druhý a deviaty. Mladý Popradčan Gríger štartujúci v kategórii Cadet obsadil ôsme miesto, hoci medailová pozícia bola reálna, a v druhých pretekoch desiate miesto. Tomáš výkonnosťou rastie a možno už v Březovej prekvapí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
