vyloženú sprostosť - v mentálnom i mravnom zmysle tohto výrazu. Ako je však pre podtatranské nezmysly príznačné, i tento okamžite rozprúdil verejnú debatu.
Opozícia napadla to ustanovenie "malej" volebnej novely, prijatej presne pred rokom, ktoré vrátilo hranicu vstupu do parlamentu pre koalície na 7 percent pre dvoj- a troj-, a 10 percent pre štvor- a iné multikoalície. Teda do stavu pred tzv. Mečiarovou novelou z júna °98, ktorá zvýšila prah pre koalície na toľkonásobok základných piatich percent, koľko subjektov ju vytvorilo (2koala - 10, 3koala - 15, atď). Ako je notoricky známe, práve tento "zlepšovák" si priamo vynútil pretvorenie koalície SDK do jedinej strany a spustil trieštenie, ktoré dodnes neskončilo.
Je iste pozoruhodné, že terajšia úprava platila až do "mečipatentu" plných 8 rokov, z ktorých prevažnú väčšinu vládlo na Slovensku práve HZDS s SNS. Že týchto ľudí prvýkrát napadlo zaviesť antikoaličný paragraf až štyri mesiace pred voľbami °98, svedčí zatiaľ iba o mocenskej manipulácii a účelovosti zmeny. Sprostosť začína až teraz.
"Keďže strana, ktorá nejde do volieb v koalícii, sa do parlamentu dostane, len ak získa najmenej 5% hlasov, porušujú sa hneď dve ustanovenia o rovnosti podmienok", tvrdí pani Tóthová. Je to podľa nej článok 30 ústavy, ktorý hovorí, že občania majú mať právo prístupu k voleným a verejným funkciám za rovnakých podmienok. A to isté v bledomodrom sa dá čítať aj v článku 25 listiny základnýcb práv a slobôd.
Nuž, keby Katerina Aproximovna nenosila sivú hlavu iba ako módny doplnok, obratom by sa dovtípila, že: Články, na ktoré sa odvoláva, sú najlepším a priam excelentným dôvodom, aby bola ZRUŠENÁ AKÁKOĽVEK percentuálna hranica pre vstup do parlamentu. Jednotlivo i pre koalície. Ak totiž majú mať občania naozaj právo prístupu do funkcií za ROVNAKÝCH PODMIENOK, tak potom ani päťpercentná klauzula nesmie rozlišovať v prístupe k funkciám medzi tými, ktorých volilo povedzme 4,99% a tými, ktorí získali napr. 5,01. Jednoducho a jasne: Ak sú ROVNAKÉ podmienky, tak na svoje cca 2 kreslá v parlamente má ROVNAKÝ nárok strana so ziskom 1,5% ako na svojich cca 45 mandátov strana so ziskom povedzme 30%. Ešte inak: Ak cca milión voličov dnes zakladá pre HZDS nárok na 43 mandátov, tak pri ROVNAKÝCH PODMIENKACH cca stotisíc voličov musí zakladať nárok na 4,3 mandátu.
Samozrejme, päť(troj-, dvoj-)percentná klauzula nie je špecialitou Slovenska, poznajú ju temer všetky pomerné volebné systémy. Ustanovenie o "rovnakých podmienkach" nevykladajú ani zavedenejšie demokracie absolútne otrocky z dvoch dobrých dôvodov. Po prvé, zmyslom tejto ústavne spornej bariéry je sťažiť vstup do reálnej politiky extrémistickým a neštandardným stranám. Po druhé, systémovým zámerom je zjednodušiť vytváranie povolebných koalícií. Príklad Izraela, ktorý je najznámejšou demokraciou, kde žiadny vstupný prah neexistuje, ukazuje, že oba dôvody na zachovanie takejto klauzuly sú všeobecne rozumné a akceptovateľné.
Na Slovensku je to však celé o inom. Politický neštandard (resp. extrém) sa tu nemoce pod hranicou zvoliteľnosti, ale okupuje najvyššie priečky hitparád preferencií tak, že i "najsilnejšie" štandardné strany zápasia s jednocifernými percentami o holé prežitie. Isteže je to do značnej miery aj ich chyba, čo však nemôže byť argumentom, aby sa ešte administratívne diskriminovali. Koalície patria do pomerného systému práve preto, aby ani strany s nižšou voličskou podporou, ak majú rozvetvené programové príbuzenstvo, nestratili možnosť vplývať na veci verejné. Presne o tom je posvätný demokratický inštitút ROVNAKÝCH PODMIENOK. Nie o ROVNÝCH pod a ROVNEJŠÍCH nad volebným kvórom.
Päťpercentná klauzula funguje na Západe aj preto, aby zo systému vypadli napríklad tí, ktorí systému nerozumejú. Aby ho nepŕznili. Len na Slovensku si sprostosť vykračuje ako páv a tvári sa ešte štátotvorne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
