predavačku novinového stánku, aby mu vydala tržbu. Hovorí hlavný aktér: "Niekedy v marci som bol v pivárni Maxis, kde ku mne prišiel neznámy, asi 35-ročný muž. Povedal mi, že sa dozvedel, že som Františkovi M. ukradol pištoľ. Za to, že to nepôjde oznámiť na políciu chcel, aby som s ním spolupracoval. Úplne náhodou sme sa druhý raz stretli opäť v tej istej pivárni 2. mája. Vtedy sa mi začal vyhrážať, že zabije nielen mňa, ale aj celú moju rodinu, ak nebudem pre neho robiť. Chcel, aby som zohnal nejaké peniaze a dal mi tip na novinový stánok..." vypovedal obžalovaný. Ako vyplynulo z jeho rozprávania, o týždeň neskôr šiel okolo 9. hod. po Belehradskej ulici zbadal, že pri novinovom stánku nikto nie je. "Podišiel som k okienku, vytiahol som revolver a namieril ho na predavačku. Povedal som jej ´Davaj tržbu!´ Neprotestovala, vybrala jednu tisícku a tri päťstokorunové bankovky a položila ich na noviny, ktoré boli vo vnútri okienka. Zobral som peniaze a povedal som tej predavačke, aby to neoznámila polícii. Odišiel som na Berlínsku ulicu do pivárne Maxis. . ." Košičan, ktorý sa zahral na tvrdého muža, sa z ukoristených peňazí dlho netešil. Ubehlo 40 minút, v priebehu ktorých stihol vypiť jedno pivo a rum, a už si po neho prišli policajti. Obžalovaný sa pred senátom Okresného súdu Košice I bránil tým, že keby sa mu neznámy muž nevyhrážal, nikdy by nič podobné nespravil.
Novinový stánok, z ktorého si obžalovaný odniesol tržbu, patrí spoločnosti Kapa Print a.s. Košice a je umiestnený na Belehradskej ulici. Miluša T., ktorá v ňom predávala, v inkriminované ráno nastúpila do práce okolo 6.45 hod. "Asi o deviatej som si pred stánkom všimla jedného pána. Mohol mať asi 40 rokov. Keď pristúpil k okienku, opýtala som sa ho, čo si želá. Neodpovedal, ale vytiahol zbraň a cez otvorené okienko stánku ňou na mňa mieril. . . Povedal: ´Davaj tržbu, ak nechceš mať problémy!´ V šoku som mu odovzdala 2500 korún. Zobral si ich ľavou rukou, lebo v pravej držal zbraň, ktorou na mňa po celý čas mieril. Pred odchodom mi ešte povedal: ´Nie, že zavoláš políciu". Hneď ako odišiel som políciu samozrejme zavolala. Prišli a zobrali ma do služobného auta a šli sme ho hľadať. Neskôr som v pivárni Maxis spoznala muža, ktorý ma prepadol. Policajti ho vyviedli von a zobrali so sebou," opísala kritické okamihy svedkyňa. Lúpežník minul z ukoristenej tržby našťastie len 50 korún. Zvyšných 2450 mal pri sebe a boli vrátené firme, ktorej patrili.
Obžalovaný nebol doposiaľ trestaný, žil bezúhonným životom. Nepatril však do kategórie vynikajúcich pracovníkov, čo vyplýva z hodnotení jeho zamestnávateľov. Súkromná bezpečnostná služba G5, v ktorej pracoval do februára 1998 o ňom napísala, že jeho pracovná morálka bola na veľmi nízkej úrovni: "Bol nedôsledný a bezdôvodným využívaním telefónnej linky na súkromné účely, spôsobil spoločnosti škodu". Posledný zamestnávateľ Ladislava B. Casspos s.r.o. mu dal výpoveď z dôvodu "zhoršenia pracovnej disciplíny, pretože nenastúpil na pracovnú smenu a neoznámil ani dôvod svojho konania". Keďže obžalovaný sa nikomu z blízkych nejavil ako násilník, po tom, čo sa dopustil lúpeže, si ho vzali do parády znalci z odboru zdravotníctva, z odvetvia psychiatrie. Po vyšetrení jeho duševného stavu dospeli k záveru, že Ladislav B. v čase spáchania trestného činu netrpel žiadnou duševnou chorobou ani poruchou. Teda, "mohol rozpoznať spoločenskú nebezpečnosť svojho konania a tiež svoje konanie ovládať."
Obžalovaný svoj nepremyslený čin úprimne oľutoval, ale to už nič nezmenilo na nebezpečnosti jeho konania pre spoločnosť. Dopustil sa ho tým, že ohrozil záujem spoločnosti na ochrane majetku, osobnej slobody a bezpečnosti ľudí pred možným ohrozením ich života a zdravia. My len dodávame, že ozbrojený obžalovaný sa pohyboval po frekventovanej časti sídliska a bol zadržaný 50 metrov od detského ihriska, na ktorom sa hrali škôlkári. . . Na druhej strane nemožno prehliadnuť ani fakt, že páchateľom uvedených trestných činov je bývalý pracovník súkromných bezpečnostných služieb.
Po neznámom mužovi, ktorý sa mal obžalovanému vyhrážať a nútiť ho k tomu, aby mu obstaral peniaze, nebolo chýru ani slychu. Je viac ako pravdepodobné, že si ho Ladislav B. len vymyslel. Navyše, aj v prípade, žeby tento tajomný pán naozaj existoval, táto skutočnosť by obžalovaného trestnej zodpovednosti za skutok, ktorého sa dopustil, nezbavila.
O vine obžalovaného nemal súd žiadne pochynosti. On sám sa k spáchaniu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu priznal, aj ich oľutoval. A usvedčili ho z nich aj poškodení. Na základe vykonaného dokazovania mu súd vymeral úhrnný trest 5 rokov basy so zaradením do tretej najprísnejšej nápravnovýchovnej skupiny. "Ja nie som v takýchto právnych veciach veľmi zbehlý, ale naozaj musím ísť do tej najhoršej skupiny?" zareagoval prekvapený Ladislav B. Je to skutočne tak, že musí. Aspoň zatiaľ, kým nepresvedčí, že si zaslúži preradenie do miernejšej nápravnovýchovnej skupiny. A to závisí len od neho.
Ladislav B. sa pred súdom nezodpovedal len z trestného činu lúpeže so zbraňou v ruke, ale aj z krádeže a nedovoleného ozbrojovania. Revolver, ktorým mieril na predavačku v novinovom stánku, totiž v októbri lanského roka ukradol. A to nie niekomu neznámemu, ale priamo svojmu kolegovi. V tom čase bol pracovníkom súkromnej bezpečnostnej služby Casspos. V presne nezistenú hodinu na hospodárskom dvore za bránou č. 3 areálu VSŽ a.s. Košice, v unimobunke strážnej služby na Dopravnej ulici vypáčil v šatni skrinku. "Ako držiteľ zbrojného preukazu som si niekedy v roku 1998 kúpil zbraň zn. Luger, kalibru 5,6 mm, ktorú som nosil do práce. Presný dátum si už nepamätám, ale niekde vlani v októbri som o 9. hod. zistil, že dvierka na mojej skrinke od šatne sú vypáčené. Zmizol z nej malý trezor, v ktorom som mal odložený revolver a takisto 25 kusov malokalibrových nábojov zn. Winchester. Ihneď som to oznámil na polícii, ktorá vyhlásila pátranie po ukradnutej zbrani. Páchateľ však zistený nebol. Až 9. mája tohoto roku som sa dozvedel, že mi ju ukradol môj bývalý kolega," ozrejmil skutočnosti týkajúce sa zbrane, jej skutočný majiteľ.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
