bola veľmi malá, čo malo značný vplyv aj na cenu kníh. Za knihu sa v 11. a 12. storočí platili obrovské sumy. Ozajstný pokrok prišiel až v roku 1440. Ján Guttenberg rodák z nemeckého Mohuča pracoval ako zlatník. Pri svojej práci dlho uvažoval ako by mohol uľahčiť ťažkú prácu pisárov. Pokúsil sa o odlievanie písmen z kovu, čím položil základy kníhtlače. Vynálezca investoval do svojich pokusov vlastné peniaze, nakoniec vyšiel na mizinu a v zabudnutí zomrel. Jednou z prvých kníh, ktorá vyšla z Guttenbergovej dielne mala vyše tisícpäťsto strán. Bola písaná v latinčine a vytlačili ju na papieri, ale aj na pergamene. Vynález kníhtlače mal pre ďalší vývoj ľudstva nesmierne veľký význam. Kniha sa stala lacnejšou, čím sa mohla vzdelanosť šíriť aj v chudobnejšej vrstve obyvateľstva. Nový vynález si v krátkom čase našiel svoje uplatnenie vo svete. Rozvoj grafického priemyslu ovplyvnili aj niektoré ďalšie vynálezy. Medzi najdôležitejšie patria objav strojovej výroby papiera a fotografie. Jedna z prvých papierní bola zriadená v roku 1827 v Prahe. Rozvoj kovospracujúceho remesla značne urýchlil rozvoj ručných lisov. Kovové lisy nahradili dovtedy používané drevené, ktoré sa vyznačovali väčšou pevnosťou a stabilitou.
Na tlač sa používal lis, ktorý bol dosť pomalý a už nezodpovedal stále rastúcim požiadavkám. Skonštruovať tlačiarenský rýchlolis sa prvý pokúsil Bedřich Köenig. Narodil sa 17. 1. 1774 v Nemecku, v roku 1794 dostal výučný list. Zaoberal sa myšlienkou nahradiť prácu ručného tlačiarenského lisu systémom mechanickým. Najprv si postavil mechanický lis z dreva a železa, s ktorým nebol veľmi spokojný. Uvažoval nad novým projektom, ten sa mu zo začiatku nepodarilo uskutočniť najmä z finančných dôvodov. V roku 1806 odcestoval do Londýna, kde sa zoznámil s tlačiarom Bensleyom. Spolu postavili ďalší stroj, na základe čoho opäť získali dôveru. Napokon Köenig skonštruoval sádzací stroj "Linotype". Mal niektoré nedostatky, neskôr ho zjednodušil a zdokonalil W. S. Scudder. Vývoj sa nezastavil a v roku 1888 Američan Bogers vynašiel dokonalejší ale menej výkonný stroj "Typograf". Jednou z ďalších nových tlačiarenských techník bola litografia kameňotlač, ktorú v roku 1878 objavil Alois Ján František Senefelder. Pri pokusoch prišiel na to, že solnhofenský vápenec prijíma rovnako vodu aj tuk. V t m čase už vedel, že voda a tuk majú rozličné vlastnosti. Litografia poskytla pre vtedajšie obdobie možnosť farebnej tlače. V roku 1799 zavolali Senefeldera do Londýna, aby tam zriadil litografickú dielňu. Podobnú pozvánku dostal aj do Paríža.
Ako rástli požiadavky, v grafickom priemysle sa vo svete opäť objavilo niečo nové. Profesor kreslenia a maliar Husnik vyvolal v roku 1868 vynálezom fototypie veľký ohlas vo svete. Tento vynález dovŕšil v roku 1878 Karel Klíč objavom heliogravúry. Hĺbkotlač sa objavila trošku neskôr, až v roku 1890. Medzi ďalšie novšie metódy patria stereotypia a galvanoplastika. Napriek týmto vynálezom litografia nepadla do úplného zabudnutia. Ešte sa v roku 1919 táto technika využívala pri tlači päťdesiatkorunáčky. Pre špeciálne účely sa kombinácie rôznych typov tlačových techník používajú dodnes.
Ďalšou novinkou vo svete tlače bol fotosádzací stroj. Prvý skonštruoval maďarský inžinier Porszolt, v praxi sa však rýchlo neujal. Fotosadzbu sa v roku 1944 pokúšali presadiť aj dvaja francúzski inžinieri Higonnet a Moyrondi. Tieto pokusy boli neúspešné najmä z finančných dôvodov. Rozmach fotosadzby sa neskôr začal v Spojených štátoch, odkiaľ sa táto technológia rozšírila do celého sveta. Sadzač si má možnosť voliť druh a veľkosť písma na klávesnici, ktorá je podobná písaciemu stroju. Prvé fotosádzacie stroje sa koncom päťdesiatych rokov objavili aj v Bratislave, kde jeden z prvých komplexov dali do prevádzky v roku 1971 v Krasňanoch. Bola to jedna z prvých tlačiarní, kde sa už nepoužívala kovová sadzba. Fotosadzba sa postupne rozšírila, ďalší vývoj techniky sa nezastavil.
Dnes sa už v bežnej praxi sádzacie stroje nepoužívajú, do popredia sa dostala výpočtová technika. Pri výrobe novín, kníh a časopisov sa dnes plne využívajú počítače. Nie sú žiadnou kuriozitou ani farebné kopírovacie stroje, ktoré nám umožnia rýchlu a kvalitnú reprodukciu dokumentu. Aký bude ďalší vývoj? Nechajme sa prekvapiť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
