podmorský kábel, dokonca až v hĺbke 1128 metrov. Pobyt v takejto hĺbke je smrteľný pre ostatné tvory, ktoré žijú pri morskej hladine. Ponárajú sa aj ostatné veľryby a tulene, ibaže menej hlboko. Delfíny sa zvyčajne ponárajú do 25, najviac do 100 200 metrov a pod hladinou vydržia 5 až 10 minút, kým vorvane až 2 hodiny. Záhadná je tiež schopnosť rýchleho vynárania sa veľrýb z hlbín, kde na nich pôsobí obrovský tlak vody. Rýchla zmena tlaku prostredia spôsobuje pri ostatných živočíchoch doslova explodovanie ich tela. Potápači v potápačských zvonoch sú schopní ponoriť sa len do hĺbky niekoľko desiatok metrov, kde tlak vody ešte nie je až taký veľký. Musia však vystupovať z vody pomaly, inak im hrozí tzv. kesonová nemoc. V ich krvi sa náhle uvoľnia plyny a spôsobia embóliu bublinky plynu upchajú cievy a narušia obeh krvi. Kesonová nemoc môže spôsobiť aj smrť postihnutej osoby.
Podľa fyzikálnych zákonov by sa vlastne mali vorvane pri dlhom potopení udusiť, kyslík im teoreticky nestačí pre zabezpečenie životných funkcií. Aspoň trocha svetla do tejto fyziologickej záhady priniesla moderná technika, videokamery a meracie prístroje umiestnené na telo veľrýb. Výskumníci kalifornskej univerzity zistili, že potápanie veľrýb prebieha prevažne pasívne, takmer bez spotreby energie a tým aj kyslíka. Klesajúce zviera spočiatku len niekoľkokrát mávne plutvami; v hĺbke 80 metrov mu tlak vody stlačí vzduch a v pľúcach, čím sa zvýši špecifická hmotnosť tela, ktoré ďalej pasívne klesá. Súčasne sa spomalí srdcový tep a látková premena. Zatiaľ nevysvetlený ostáva mechanizmus, ako dokáže tak pružne vyrovnávať tlak vnútri tela a vody.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
