Marcela GÁLOVÁ Peter FURMANÍK
Vaše listy a hojné množstvo korešpodenčných lístkov, ktoré ste nám opäť zaslali, svedčia o tom, že súťaž KORZÁR V TALÁRI vzbudila váš záujem aj v 35. kole. Najprv si však stručne pripomeňme, o čo vlastne išlo. Pod titulkom "Vieš, aký som ja šialený?" pýtal sa svojej obete, sme priniesli príbeh, ktorý sa odohral v novembri lanského roka. Vtedy prišiel za Rafaelom kamarát, či by nezaviezol jeho známeho Michala s priateľom do liečebne pri Humennom. Rafael súhlasil, odviezol tých dvoch kam chceli a keď si vybavili, čo bolo treba, vrátili sa do Michaloviec. Tí dvaja sa vraj chceli ochotnému vodičovi zavďačiť, preto ho pozvali na oldomáš.
"Sadli sme si k stolu a kým sme čakali na kávu, Michal vytiahol nožík motýlik a začal sa s ním hrať. Pokukoval po mne a z ničoho-nič povedal, aby som mu ukázal retiazku, čo mi visela na krku. Vyzvedal, či je zlatá a chcel, aby som ju položil na stôl, že si ju obzrie. Odmietol som to urobiť a vtedy mi priložil motýlik na hruď, na koženú vestu a povedal: ´Vieš, aký som ja šialený? Daj dole tú retiazku, lebo ťa prepichnem!´ Vravel som mu, aby mi dal pokoj, ale zamiešal sa do toho aj jeho priateľ, aby som vraj nerobil fóry, že Michal mi retiazku ráno o siedmej vráti. O požičaní nepadlo ani slovo, ale Michal ma opäť vyzval, aby som si odopol retiazku a dal mu ju na krk... Nemal som na výber a tak som mu ju dal. Potom sme sa vrátili k môjmu autu a odviezol som ho domov. Keď som však k nemu ráno prišiel, vôbec mi neotvoril. Aj neskôr som ho márne hľadal a tak som šiel na políciu," vypovedal pred súdom Rafael.
Michal sa pred vyšetrovateľom ani pred súdom nepriznal, naopak, tvrdil, že sa to všetko odohralo inak: "Bolo to ešte v Humennom, zastavili sme sa v jednom bare, kde mi Rafael ponúkol na predaj svoju retiazku. Chcel za ňu štyri tisícky, no nakoniec mi ju predal za tri... Nezobral som mu ju násilím," presviedčal vyšetrovateľa obžalovaný. Pred súdom svoju výpoveď pozmenil s tým, že retiazku kúpil od Rafaela naozaj v Michalovciach a dal ju do záložne v Bratislave. Za ňu a ešte jednu, ktorá bola jeho, mu tam vraj vyplatili 3 tisíc korún. Svedkom kúpy mal byť jeho priateľ Rado, s ktorým sa zoznámil na protidrogovom liečení. Ten však pre zmenu nehovoril o kúpe retiazky, ale o jej požičaní...
Michal stál pred súdom v poradí už po štvrtý raz. Nebol duševne chorý, zato mal problémy s alkoholom. Bol chronický alkoholik, zo závislosti na alkohole sa liečil, ale neúspešne, pretože ho z liečebne z disciplinárnych dôvodov prepustili. Súd ho napokon uznal vinným z dvoch trestných činov. Z ktorých? To bola otázka pre vás. Mali ste nám tiež napísať, ako by ste kauzu obžalovaného Michala uzavreli vy, keby ste mali na sebe sudcovský talár. Ako a prečo?
V skutočnosti prípad skončil tak, že súd Michalovo konanie kvalifikoval ako trestné činy vydierania a sprenevery. Za správne sme považovali tie odpovede, v ktorých ste uviedli aspoň jeden z týchto dvoch trestných činov. Do redakcie sme dostali 105 odpovedí, z ktorých 88 sme považovali za správne. Načim ešte uviesť, že v zmysle Trestného zákona sa vydierania dopustí ten, "kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul lebo trpel..." Skutková podstata trestného činu sprenevery zasa spočíva v tom, že "niekto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú". Toľko reč paragrafov.
ALIBIZMUS LEKÁROV: PREPUSTIA A MAJÚ POKOJ...
Bez ohľadu na správnosť či nesprávnosť, aj tentoraz predstavovali vaše odpovede skutočne pestrú mozaiku názorov a tak z nich opäť citujeme. Alžbeta ĎURICOVÁ z Liptovského Hrádku: "Michala súd uznal vinným z trestného činu vydierania. Jeho výpoveď o kúpe retiazky vyvrátil najpr poškodený, ale aj svedok Rado, hoci vyhrážky obžalovaného nožom poprel. Čašník, ale aj ďalší návštevník baru však v Michalových rukách nožík videli, čím potvrdili, že mohlo dôjsť k vyhrážaniu." Mária REPASKÁ z Košíc: "Súd uznal hlavného protagonistu vinným z trestného činu vydierania, na rozdiel od prokuátora, ktorý ho obžaloval z lúpeže. Pod hrozbou prepichnutia nožíkom požadoval zlatú retiazku. Aby dodal svojim slovám vážnosť, poukázal na to, že s jeho duševným stavom to nie je v poriadku. A ešte jedna poznámka. Týka sa alibizmu lekárov prepustia a majú pokoj..."
Pavol BOŽÍK ml. z Trstenej: "Hlavný protagonista príbehu bol obvinený z vydierania. A tak mu treba!" Peter CSUDÁKY z Košíc: "Ako recidivistovi súd Michalovi naparil za násilnú lúpež vyššiu
sadzbu... Samozrejme, bude musieť uhradiť zlatú retiazku. Platí tu staré príslovie: Rob dobre a tebe tiež bude dobre!" Eva GALDÍKOVÁ z Rimavskej Soboty: "Michala by som odsúdila za trestný čin vydierania."
Ján BOČKAY z Košíc: "Ja si myslím, že súd Michalovo konanie kvalifikoval ako trestný čin obmedzovania osobnej slobody a bol za to aj odsúdený. Otázne je, či podmienečne alebo ako štyrikrát súdne trestaný to schytal na tvrdo." Ján HRAŠKA z Nových Sadov: "Keby som ja mal na sebe sudcovský talár, odsúdil by som Michala za lúpež, ale aj za vydieranie. Mohlo sa to skončiť aj horšie, nožom mohol spôsobiť aj ťažké ublíženie na zdraví." Anna KAŇUCHOVÁ z Košíc: "Odsúdila by som ho aj za podvod, aj za ohrozovanie a privlastňovanie cudzej veci. Ale aj za to, že je chorý a droguje a náš štát musí vynakladať nemalé sumy a on je pritom nenapraviteľný..."
Marián BURÍK z Ilavy: "Na základe výpovede poškodeného i páchateľa súd kvalifikoval predmetný skutok ako trestný čin sprenevery. Dalo by sa však uvažovať aj o krádeži, keďže sa retiazky zmocnil. Ale ak by som ja bol sudcom, jednoznačne by som kvalifikoval tento skutok ako úmyselne spáchaný trestný čin lúpeže, a to aj napriek tomu, že poškodený vypovedal pod nátlakom zastrašovania bodnou zbraňou. Absencia dôkladnej ochrany poškodených pred páchateľom (páchateľmi) spôsobuje, že poškodení majú strach a vzdávajú sa."
Pavol LEŠČÁK ml. z Pečovskej Novej Vsi: "Protidrogové liečenia a nakoniec aj súdy a basy berie časť ich klientov (podľa mňa asi 50 percent) ako vyššiu formu vzdelania v ich odbore. Svedčí o tom aj prípad podarenej dvojice Michala a Rada. O tom, že boli dobrí žiaci svedčí fakt, že preľstili uviedli do omylu vyšetrovateľa aj prokurátora. Sudcovi už nezostalo nič iné, iba ich konanie prekvalifikovať na trestný čin proti slobode jednotlivca, resp. proti ľudskej dôstojnosti." Tatiana GIRMANOVÁ z Košíc: "Súd to kvalifikoval ako trestný čin vydierania. Ja by som však v tomto prípade uznala Michala vinným z lúpeže. Pravdupovediac, dobre to zahral, aby to nevyzeralo ako lúpež, ale predsa len smeroval k tomu, aby sa zmocnil cudzej veci. Takže, lúpež... A pridala by som mu aj za vydieranie."
Karol GRÉC zo Žalobína: "Obžalovaný Michal sa dopustil trestného činu vydierania. S nožíkom v ruke, ktorý priložil poškodenému na hruď, ho nútil dať dole z krku retiazku a položiť ju na stôl." Anna KOVÁČOVÁ z Košíc: "Mne sa zdá, že s našim trestným právom nie je čosi v poriadku. Ak tu nejde o trestný čin lúpeže, nuž potom neviem o čo tu ide! Poškodený predsa nedal retiazku dobrovoľne. A ak by mu ju dal, tak by to nešiel ohlásiť na políciu. Podľa všetkého súd odsúdil páchateľ za vydieranie, ale môj názor je taký, že predsa len sa dopustil lúpeže. Je tam vyšší trest a takýchto ľudí treba izolovať!" Ladislav MAGER z Richvaldu: "Podľa mňa Michal spáchal trestný čin vydierania. Preto, že stál pred súdom už po štvrtý raz, senát by mu mal vymerať trest v hornej polovici trestnej sadzby a ešte raz mu nariadiť povinnú liečbu zo závislosti na alkohole."
Gita HRNČÁROVÁ z Nitry Krškan: "Nazdávam sa, že Michalovo konanie súd kvalifikoval iba ako odcudzenie cudzej veci, keďže Rafael mu dal retiazku sám. Jeho výpoveď o Michalových vyhrážkach nebola síce priamo potvrdená svedkami, ale konanie obžalovaného by som, keby som mala na sebe sudcovský talár, určite kvalifikovala aspoň ako krádež. Vzala by som do úvahy aj skutočnosť, že obžalovaný už bol viackrát trestaný, ale aj to, že Rafaelovu retiazku predal a peniaze utratil." Katka TÓTHOVÁ z Janíka: "Súd uznal Michala vinným z trestného činu proti slobode z vydierania. Načo viac zbytočných slov!" Antónia MARCIŇÁKOVÁ z Jarovníc: "Hoci sa Michal zahral tak trochu na švihnutého, jeho minulosť bola súdu predsa dobre známa. Nepomohlo mu to a určite bol dostatočne potrestaný podľa zákonov. Teda, za vydieranie s použitím násilia a vyhrážania sa... Hovorí sa, že za dobré nikdy dobré nečakaj! To sa stalo aj Rafaelovi..." Pavol KOVALÍK z Košíc: "Tu asi ide o trestný čin vydierania. Bezprostrední svedkovia videli v Michalových rukách motýlika, ale nebol použitý. Rafael prišiel o retiazku, za ktorú si obžalovaný v záložni zaobstaral kredit na niekoľko alkoholických dní. Je jasné, že Rafael mu retiazku neodovzdal dobrovoľne."
Štefan RUŽIČKA z Trnavy: "Skúsený recidivista ako bol Michal, by v kaviarni, kde sú hostia ergo svedkovia, samozrejme nepoužil násilie. Nožom, ktorý mal v ruke, chcel jeho ukazovaním Rafaela iste len vystrašiť. Ja by som ho odsúdil pre krádež, nie za lúpež." Miroslav HENCOVSKÝ z Vranova nad Topľou: "Za dobré dobré nikdy nečakaj... Priloženie motýlika na hruď, vyhrážanie sa... Verím, že na Michalovu otázku ´Vieš, aký som ja šialený?´sudca odpovedal jednoznačne."
TRIDSIATY SIEDMY SÚŤAZNÝ PRÍBEH
"Bola už tma, mal som zapálené svetlá. Len čo som vyšiel na vrchol kopca, zrazu som zbadal nejaké autá pred sebou. Išli pomalšie... Dupol som na brzdu, dostal som šmyk, nevedel som už vyrovnať. Začalo ma to točiť. Narazil som do protiidúceho auta... Otvoril som kufor, mal som v ňom lekárničku. Šofér toho druhého auta visel na volante, jeho spolujazdkyňa ho chcela vytiahnuť... Medzitým začali zastavovať autá, niekto privolal sanitku. Prišla veľmi rýchlo," to je len niekoľko viet z výpovede mladého muža, inžiniera R., ktorý si spomína na hrôzu novembrového večera. Bolo prvého, deň kedy na hroboch zapaľujeme sviečky, aby sme si pripomenuli pamiatku zosnulých. Ručičky hodín ukazovali devätnásť, keď medzi obcou Svinia a Prešovom jazdil so svojou Škodou Octávia, pričom - ako to neskôr vyplynulo z výsledkov vyšetrovania - rýchlosť jazdy neprispôsobil mokrej vozovke a keď v klesajúcom úseku vozovky pribrzdil, dostal šmyk, prešiel do protismeru a čelne narazil do protiidúcehe auta značky Peugeot 405 GLD s českou štátnou poznávacou značkou. Jeho vodič utrpel trieštivú zlomeninu ľavej stehennej kosti s posunom úlomkov, zlomeninu rebra v zadnej pazuchovej čiare, pomliaždenie nosa a popáleninu na pravom chodidle. Podľa znaleckého posudku išlo o ťažké poranenie, pričom "bol obmedzený obvyklý spôsob života zraneného muža, musel sa podrobiť bolestivému operačnému zákroku a potom nacvičovať chôdzu pomocou barlí." Jeho manželka, ktorá sedela vedľa neho, utrpela stredne ťažké poranenie - podhlavičkové zlomeniny priehlavkovej kosti ľavého chodidla s miernym posunom úlomkov, pomliaždenie ramenného kĺbu s odreninou a krvnou podliatinou, ako aj pomliaždenie ľavého bedrového kĺbu s krvnou podliatinou. Počas liečby bola odkázaná na pomoc inej osoby. V záujme objektívnej pravdy treba ešte uviesť, že zranenia utrpeli aj spolujazdci vinníka nehody, ktorí sa s ním viezli v Octávii. Ide však o jeho blízkych príbuzných, ktorí nedali súhlas na jeho trestné stíhanie.
Prokurátor tohto mladého muža obžaloval z trestného činu ublíženia na zdraví, keďže "inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal preto, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa Zákona číslo 315/96 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, a to tým, že rýchlosť jazdy vozidla neprispôsobil stavu a povahe vozovky, čo treba považovať za vážne porušenie dôležitej povinnosti uloženej obvinenému ako vodičovi spomínaným zákonom, pretože jeho porušovanie má spravidla vždy za následok vznik závažných dopravných nehôd. Obvinený ako vodič v dôsledku rýchlej jazdy spôsobil nehodu, pri ktorej dve osoby utrpeli ťažkú ujmu na zdraví." Toľko z obžaloby prokurátora.
Vráťme sa na chvíľu do atmosféry v jednej z pojednávacích siení Okresného súdu v Prešove. Slovo má obžalovaný Ing R.: "To auto predo mnou išlo pomaly. Musel som pribrzdiť. Dostal som šmyk a prešiel do protismeru. Peugeot, ktorý išiel oproti mne, bol následkom zrážky odhodený mimo vozovku."
"Aká bola vzdialenosť medzi vaším autom a tým, ktoré išlo pred vami? Bola dodržaná bezpečná vzdialenosť?" prerušil sled jeho myšlienok samosudca.
"Nie, naozaj som medzi mojím autom a autom predo mnou nemal dodržanú takú vzdialenosť, aby sme mohli bezpečne jazdiť. Nepredpokladal som však, že to auto pôjde pomalšie... Je mi ľúto, čo sa stalo. Najradšej by som sám bol na mieste vodiča protiidúceho Peugeota, do ktorého som narazil. Chcel by som sa poďakovať všetkým zložkám - záchranke, požiarnikom, polícii, cestnému záchrannému systému Slovakia, za to, že sa nám všemožne snažili pomôcť a postupovali pri tom koordinovane a profesionálne." Obžalovaný aj prokurátor súhlasili s prečítaním výpovedí svedkov nehody a netrvali na ich osobnom vypočutí pred súdom. A tak samosudca prečítal výpoveď vodiča Peugeota Ivana F., Ukrajinca s dlhodobým pobytom v Českej republike: "Videl som, ako oproti mne idú tri autá, pričom posledné z nich vybočilo zo svojho jazdného pruhu a prešlo do protismeru, neviem, či dostalo šmyk alebo jehovodič chcel predbiehať. Reagoval som brzdením, chcel som sa vyhnúť čelnej zrážke... Po náraze som zrejme upadol do bezvedomia. Keď som sa prebral, moja manželka už v aute nebola. Zobrala ju rýchla sanitka." Pani Inna F.: "Môj manžel zbadal, ako sa oproti nám vyrútilo auto. Snažil sa vyhnúť zrážke... Naše auto bolo odhodené. Na viac sa už nepamätám, bola som v bezvedomí. Viem len toľko, že potom ma sanitka odviezla do Prešova..."
Súd sa oboznámil s charakteristikami na obžalovaného, ktorého v mieste bydliska i na pracovisku hodnotia kladne ako "človeka dobrosrdečného, pracovitého, ochotného pomáhať iným." Dovtedy nebol súdne trestaný a nemal žiaden záznam v evidenčnej karte vodiča. V záverečnej reči prokurátor poukázal na výpoveď obžalovaného, ktorý sa sám priznal, a navrhol súdu uznať ho vinným podľa obžaloby. Obhajca zasa uviedol, že "nedošlo k nenapraviteľnému následku, teda k smrti, poškodení sa našťastie uzdravili." Samotný obžalovaný zdôraznil, že je mu ľúto, čo sa stalo: "V živote nechcem, aby sa to zopakovalo. Chcel by som odkázať všetkým vodičom, že ľahké je sa rozbehnúť, ťažšie je zastaviť." A na adresu tých, ktorým spôsobil ťažké zranenia, uviedol: "Ak sú ešte v bolestiach, ak sú ešte chorí, chcem im popriať skoré uzdravenie."
Po prestávke samosudca vyniesol rozsudok, ktorým inžinierovi R. uložil... Pointu máte dopísať vy, milí čitatelia. Aby sme vám to aspoň trochu uľahčili, uvedieme, že pri ukladaní trestu súd zohľadnil ako poľahčujúce okolnosti priznanie obžalovaného, jeho ľútosť i jeho dovtedy bezúhonný život, a uvedieme aj to, že mu uložil dva tresty. Ktoré? To je už otázka pre vás.
POZOR AJ NA ÚMYSELNÉ CHYTÁKY!
V našej súťaži vám ponúkame jedinečnú šancu vžiť sa do úlohy detektíva kriminalistu, ale aj vyšetrovateľa, prokurátora a najmä sudcu, ktorý v konečnom dôsledku ako jediný rozhoduje o vine a treste. Príbehy, ktoré napísal sám život a ktoré zverejňujeme vždy v pondelok na 6. strane, neukončujeme, ale umožníme vám jednak "uhádnuť", ako prípad na súde naozaj skončil, a jednak vyjadriť svoj vlastný názor na otázku viny a trestu. Pozor! V niektorých príbehoch je zamontovaný "úmyselný chyták" a objaviť ho, to je úloha pre bystrého detektíva, ktorému nesmie ujsť žiadny, aj keď naoko bezvýznamný detail. Niekedy treba zvážiť všetky pre a proti a na základe dôkazov predložených prokurátorom posúdiť vinu, inak povedané obliecť si sudcovský talár a rozhodnúť. O tom, ako ste sa trafili, sa dočítate spravidla vždy o dva týždne, kedy prinášame štatistiku odpovedí, ale aj pestrú mozaiku vašich názorov, postrehov, stručných komentárov a poznámok k danej téme, a samozrejme ďalší príbeh. Z tých čitateľov, ktorí "pri posúdení viny" trafia do čierneho, opäť vylosujeme troch. Čaká na nich finančná odmena redakcie výške 500, 300 a 200 Sk. Nezabudnite:
1., odpovedať na položenú otázku,
2., pripojiť svoj stručný komentár, poznámku k danej téme, prezentovať svoj osobný názor, napísať, ako vy by ste postupovali, keby ste mali na sebe sudcovský talár,
3., vystrihnúť logo KORZÁR V TALÁRI a prilepiť ho na svoj list, lístok (bez tohoto znaku vás nebudeme môcť zaradiť do žrebovania!),
4., pripísať svoje celé meno a presnú adresu,
5., a toto všetko zaslať poštou, resp. doručiť osobne do košickej redakcie KORZÁRA, Kováčska 28, 040 01 Košice, alebo prostredníctvom našich zberných schránok v jednotlivých krajských redakciách.
A ešte čosi. Píšte a zasielajte tak, aby sme vaše odpovede dostali do redakcie najneskôr do 17. augusta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
