častejšie - obsahom je pekná somarina. Výnimkou nie je ani autogramiáda, ktorá už dva týždne fičí Košicami - petícia proti odpredaju mestských lesov.
Tieto sa podľa uznesenia mestského zastupiteľstva majú odpredať solventnému záujemcovi, aby Košice konečne splatili miliardové záväzky voči svojim veriteľom. O sanáciu (reštrukturalizáciu) astronomických dlhov sa mesto zúfalo pokúša už rok od nástupu súčasného primátora. Bezvýsledne, resp. s minimálnym úspechom, čo podtrhuje i slabý odbyt komunálnych obligácií.
Petícia "Zachráňme mestské lesy" je preto nielenže somarina (iba to by bola, keby mesto nebolo zadĺžené), ale aj vrcholne nezodpovedným a nemravným počinom. Posledný rok názorne ukázal, že ponúkať už niet čo - všetko je založené v bankách. A ten virtuálny 30-miliardový majetok, o ktorom exprimátor vždy halucinoval, keď prišla reč na dlhy, sa kdesi vytratil... Ak nechce toto mesto na desaťročia prísť o zvyšky úverového kreditu, pohľadávky musí splatiť. Z toho, čo mu zostalo.
Dodržiavanie zmlúv a platenie dlhov sú základné piliere, na ktorých stojí západná civilizácia. Značný kus bordelu, ktorý dnes existuje v tomto štáte, ide aj na konto toho, že stáda dlžníkov sa správali presne tak, ako chcú naši petičiari od mesta Košice - zdupkali od svojich záväzkov. Sto miliárd na banky musela tento rok vláda oferovať aj preto, že bez rozmyslu požičiavali takým výtečným klientom, ako kráľovské mesto Košice. Stámilióny, za ktoré sa Košice vyčačkali, boli v dobrej viere požičané a patria niekomu inému.
Áno, vtedy, keď sa brali nesplatiteľné pôžičky, mali občania podpisovať petíciu - "Zachráňme mesto Košice!" Miesto toho skákali po macarenach, omdlievali z vypaseného talianskeho tenora a pchali do hlavy štrúdle zadarmo. Prečo nie - keď dávajú, tak ber, a nepýtaj, odkiaľ a kto to ukradol, naučili nás za socializmu. Košičania proste trovili päť rokov na cudzí účet, žili za cudzie peniaze. Možno niekomu práve chýbajú a stojí na hrane bankrotu. Ak by takú jedenapolmiliardovú sekeru, akú zaťalo toto mesto, vyrobil akýkoľvek súkromný podnikateľský subjekt, je už dávno pod exekúciou a majiteľ buď s Lexom v Karibiku alebo pod kuratelou generála Ivora. Fyzická osoba veru taký čas ide v trenírkach na ulicu, v Košiciach však vykukovia spisujú petíciu.
Ak má byť vo svete akýsi poriadok, dlžník musí platiť - je jedno, či sa volá mesto, štát alebo František Rajnoha. Také je to jednoduché. "Pravičiari" z KDH a DS však o tom jakživ nepočuli. Konzervatívne hodnoty ako spravodlivosť, právo a rovnaké pravidlá pre všetkých nech si platia pre Lexu, Rezeša a Martinku. "Enem pro nás" existuje veru vyššia priorita - namydliť schody Trebuľovi.
Najstupídnejšie na petičnom happeningu je, že nič múdrejšieho, než vydražiť mestské lesy, by Košice nemohli urobiť, aj keby nedlžili nikomu ani korunu. Prídu peniaze na rozvoj a nič sa fakticky nezmení - hospodárenie súkromného majiteľa totiž reguluje ten istý lesný zákon, čo platí aj pre obec. Rozdiel je ten, že skutočný súkromný vlastník (teda nie nejaká pološtátna banka, k čomu bohužiaľ asi smeruje Trebuľa), ak do toho už vrazí vlastné peniaze, sa postará o svoje statky efektívnejšie a bude ich zveľaďovať, z čoho zaprofitujú len a len milí Košičania. Skazky o oplotení, platenom vstupe pre občanov do celého areálu, výruboch a pod. sú, samozrejme, nehoráznym vymývaním mozgov.
"Pravicoví" aktivisti petície však už svojimi postojmi aj v minulosti neraz dokumentovali, že milší ako kapitalistický vlastník je im obecný socializmus. Ten je však rovnakou anomáliou ako socializmus štátny: Obec nemá podnikať ani spravovať majetky, ale vyberať dane a udržiavať základné funkcie. Kvákanie o "rodinnom striebre" a podobné bludy, ktoré sa okolo petičných štandov a v médiách ozývajú, to je prebudený boľševik v nás.
Prirodzene, proti gustu je márna každá dišputa. Ak Košičania chcú "vlastniť" svoje lesy, nech ďalej podpisujú skrkvané hárky a môžu svoje hektáre a porasty mať. Existuje totiž predsa jedno elegantné riešenie, ako sa zbaviť dlhov: Ak sa všetci dospelí obyvatelia mesta zložia po 10 tisíc Sk, dlh bude zmazaný. Každý, kto sumičku splatí, môže s čistým svedomím ísť za mestskú zeleň hoc do okupačného štrajku. Ten, kto nie, však nemá morálne právo ani ceknúť.
Vrátane "pravicových" poslancov mestského zastupiteľstva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
