tom, ako to chodí na tých, u susedov v Čechách. V severomoravskej obci Štítina neďaleko Opavy, prebehla v uplynulých júlových dňoch medzinárodne obsadená akcia s názvomových Silesia Open Air Fest 2000. O tom, s čím sa tam mohli stretnúť nielen fanúšikovia, ale aj účastníci, bude nasledujúca reportáž.
V piatok doobeda sme do auta natlačili nástroje, stan, spacáky a ostatnú batožinu. Počasie bolo vyslovene pekné. Bolo... Cesta prebiehala bez problémov až na hranice. Na prechode sa dostavil kyslý pocit z toho, čo bude, ak colníkov napadne, že auto plné podozrivých typov by bolo dobre poriadne skontrolovať. Našťastie nikto sa tam až tak strašne nenudil. Vedeli, o čo ide. "Vy jedete na ten festival? Už vás dnes tady jelo docela dost." Dozvedeli sme sa ešte, že do Ostravy je vraj nejakých 35 kilometrov. Zrejme sú tie české nejaké iné...
Ostravu sme nakoniec našli bez blúdenia, ale nájsť v tomto kolose správnu odbočku do Opavy nás stálo dosť nervov. No, nakoniec sme šťastne došli do ničím výnimočnej obce Štítina. Do areálu tamojšej TJ sa pomaly zliezali stovky väčšinou vlasatých figúr z Čiech, Slovenska a Poľska, a nad severnou Moravou sa grupovali ťažké sivé mračná...
Za bránou "podzemia"
Auto ostalo niekde za plotom, usporiadateľom sme oznámili, kto sme, išli sme pohľadať zvyšok tlupy, organizátorov a omrknúť situáciu. Zistenie, že dorazila kopa známych od východného Slovenska po západ Čiech, potešilo. Ani terén nevyzeral zle - pódium bolo naozaj riadne, a aparát na ňom vyzeral hrateľne. Stanový kemp aj vďaka jeho obyvateľom vyzeral ako tábor barbarských nájazdníkov, takže nebol problém zapadnúť a zapojiť sa do diania. Pozreli sme si široký výber undergroundových nahrávok, časopisov, tričiek a ostatného repertoáru v stánkoch podzemných vydavateľov a distribútorov. Organizátori stage pasy vyrábali viac-menej za pochodu. Fans dostali nezlepiteľnú pásku na ruku (teda zlepiť sa aj dala, ale kto mal smolu, stihol popritom aj depiláciu). Účinkujúci fasovali visačky (niekomu nevydržala ani do rána, alternatívou bola potom páska), a ak neboli z hlavných kapiel festivalu, tak to bolo vôbec všetko, čo dostali. Čo už, na akcii tohto kalibru sa oplatí zviditeľniť, a ani nikto nesľuboval občerstvenie či preplatenie cestovného (akurát že by to mala byť samozrejmosť). Aspoň že výber klasických festivalových jedál - klobásy, údené rebrá, hotdogy, hamburgery, ale aj vegetariánska strava, bol štandardný, hlad sa zaplašiť dal, a smäd ešte lepšie. Niektorí ho hasili až tak, že "zhasli" v Morfeovom náručí...
Čo ale organizátori totálne zanedbali, bola hygiena. Nehovorím teraz o asi desiatke búdok typu "vstup na vlastné riziko, dobrý žalúdok vítaný", ale o tom, že po jedle, alebo vôbec hocičom, čo vyžaduje umytie rúk, si tieto končatiny, prípadne tvár nebolo kde umyť. Jediný fungujúci kohútik s vodou bol na ženských toaletách. Môžete mať neviem aké dlhé vlasy, ale ak ste chlap a postávate pri takomto zariadení, každému nezainteresovanému pripadáte "zvláštne". Pritom len čakáte na moment, kedy bude situácia natoľko spoločensky únosná, že si tie paprče konečne môžete umyť.
Kto drvil a kto rozdrvil v piatok
Počas dvoch dní tu hralo vyše tridsať kapiel z Čiech, Slovenska, Poľska, Nemecka, Belgicka, Holandska, Švédska a Španielska. Nedalo sa vidieť všetko, človek prišiel nielen sledovať skupiny, ale aj pokecať s priateľmi a známymi, ktorých dlho nevidel. Každý z necelej tisícovky divákov mal však vybratých svojich favoritov, a popri tom sa pred pódium dalo zaskočiť kedykoľvek, keď znelo niečo zaujímavé.
V piatok, za počasia, kedy k dažďu nikdy nebolo ďaleko, boli prvou kapelou, ktorú sme videli, ostravskí Salamandra. Spustili slušný heavy metal v štýle Helloween z minulého desaťročia. Problém však je, že sa píše rok 2000 a "návrat heavy metalu" v tunajších zemepisných šírkach nikto neberie tak vážne, ako napríklad v Nemecku. Piatok mal byť ináč hlavne blackmetalový, ale nejak sa to premiešalo. V každom prípade dobré vystúpenie predviedli juhočeskí Avenger, kde väčšinu repertoáru spieval bubeník. Napriek tomu, že majú texty v češtine, ich black/death klasickej školy, s istým vplyvom kultových Master's Hammer presvedčil americké vydavateľstvo Breath Of Night natoľko, že im vydalo už 2 CD. Po dlhej dobe zahrali aj ostravskí blackmetalisti Enochian. Ich "hranie sa na Nórov" nehrá na moju strunu, niektorí fans ho však berú bez problémov. Ako je už u nich zvykom, nezabudli chrliť oheň, sem-tam aj do obecenstva. Bol som zvedavý na vystúpenie Maniac Butcher, najväčšieho českého blackmetalového kultu súčasnosti. Nie kvôli hudbe, v klasickom rýchlom a surovom blacku mám iných favoritov, ale vždy mi bol sympatický undergroundový postoj skupiny. Jej fans boli pri živom predvedení spokojní, ostatných však cirkulárkovité gitary s jednotvárnym škrekom veľmi nezaujali. Belgičanov Aborted, ktorí hrajú gore/death/grind, som prepásol, čo ma mrzí, ale keď sa raz človek zakecá...Nakoniec, ani neviem, či tam boli. Na Poliakov Behemoth však už nastúpili takmer všetci, čo hlboko v noci ešte stáli na nohách. Kultoví, štýlovo okovaní, sem-tam aj pomaľovaní blackmetalisti ukázali všetkým, ako vyzerá živé prevedenie kvalitného čierneho kovu. Hodinový set obsahoval jednak veci z čias albumov Grom, Bewitching The Pomerania, Storming Near The Baltic, ale aj z novšieho obdobia v znamení príklonu k death metalu, hlavne z novinky Satanica. Už kvôli ich show sa oplatilo prísť, a to bol zlatý klinec ešte len pred nami. V hlbokej noci na pódium nastúpili štyri okované postavy s warpaintami, apokalyptickí jazdci z Dark Funeral. S veľmi dobrým zvukom a pri impozantnej show prevetrali "hitovky" zo všetkých albumov, pričom nezabudli ani na aktuálne mini CD. Sálalo z nich pochopiteľné sebavedomie a s prehľadom ovládali publikum, ktoré pri ich infernálnej hudbe doslova šalelo. Hrali vyše hodiny, a ešte dlho po ich vystúpení mnohí neverili, že naozaj mali tú česť so švédskym čiernym kultom...
Sobota - prší, nevadí, ide sa ďalej
Napriek tomu, že v predošlý deň sa nikto netváril ako člen spolku triezvosti, prebudenie vôbec nebolelo. Začínalo sa o pol desiatej. Kto hral po poľských grinderoch Reinfection, si nie som istý, možno ich krajania, doom/deathmetaloví Ad Patres. Po pol jedenástej prišli na rad Nomenmortis. Vzhľadom na to sa nebudem veľmi rozpisovať, nastavili sme zvuky, spustili intro a pol hodiny hasili do ľudí svoj hyperblast/death metal.
S podobne brutálnym štýlom, hlavne hlasovo to bol pekný kanál, sa predstavili pražskí Sarcom. Škoda, že si nenastavili poriadny zvuk a počas produkcie viac-menej stáli ako sadroví trpaslíci. Ľudia sú dnes fajnoví, chcú aj niečo vidieť. Lepšie na tom boli slovenskí grinderi Embolism. Podarilo sa im roztancovať fans, a hlavne jeden prípad, ktorý to mal rozbabrané so zákonmi rovnováhy, sa vyváľal v blate. Dobre zahrali severomoravskí Virtual Void, kde takisto väčšinu spevu obstaral bubeník a podobne ako u Avenger aj ich tvorba sa nesie v znamení death/black metalu starých čias.
Ako deň plynul, rady fanúšikov pod pódiom hustli, nanešťastie aj dážď dával vedieť, že nie je z tých, ktorý skončia po pár hodinách. V pendlovaní medzi pódiom a stánkami s občerstvením to však nebránilo.
Výborní Poliaci Lost Soul mi neušli, ich death metal na spôsob Morbid Angel mal dosť do seba.
Nezabudol som si pozrieť, ako to bývalým Appalling Spawn ide pod novým názvom Lykathea Aflame. Čo dodať - Pražáci so superrýchlym bubeníkom, prirovnávaným k veličinám, ako je Flo Mounier z kanadských Cryptopsy, sklamať ani nemohli. Ale zvuk mohol byť čitateľnejší, pri rýchlosti a živelnosti ich hyperblastoviek zanikali dosť podstatné melodické linky. Aj tak vydarené vystúpenie korunovali coververziou "Defenestration" od už spomenutých Kanaďanov.
Opäť mi ušli viaceré kapely, pretože som ako tlmočník fungoval v kadejakých debatách s Dark Funeral, ktorí sedeli pri jednom z výčapov. Musím ale povedať, že ich bezprostredné a sympatické správanie, vzdialené od hviezdnych manierov, na všetkých urobilo priaznivý dojem.
Čas strávený s Dark Funeral bol zaujímavý, nevidel som však spolky ako Martyrium Christi, Intervalle Bizzare a iných. Zlatým klincom programu bolo najprv vystúpenie holandských deathmetalistov Altar. Poväčšine dvojmetrové chlapčiská bavili ľudí svojou chytľavou hudbou najprv v rámci riadneho hracieho času, potom, lebo Španieli Haemorrhage ešte stále neboli na mieste, skoro rovnako dlho hrali prídavky. Už to vyzeralo, že to dopadne ako s Vital Remains (USA), ktorí svoju účasť odvolali ešte pred festivalom. Nakoniec však španielski chirurgovia v neskorých nočných (skorých ranných?) hodinách nastúpili "na sál". "Pozostalí" videli patologický grind, kde sa o naozaj strelenú show staral hlavne spevák Fernando "Lugubrious", ktorý predviedol pantomímu na témy ako podrezané žily, obesenie, kopanie hrobu a podobne. Jeden z gitarových postov tu zastáva baba. Svojimi úspornými rozmermi zaujal aj basák - "taký bol jak z kindervajca". Operácia sa skončila, prežili všetci pacienti, a išlo sa, za slušného lejaku, spať.
Koniec dobrý...všetko mokré
Nedeľa ráno. Stánky sú pozatvárané, ľudia v daždi balia stany, zdravie má podlomené asi každý, ale nevadí. Je čas ísť domov, prípadne pokračovať v dovolenke niekde pod strechou. Až na biedne počasie a pár detailov, ktoré mohli byť dotiahnuté lepšie, sa túto akciu oplatilo vidieť. Snáď sa na budúci rok dožije pokračovania.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
