doviezol náčelníka štábu. Väčšinu dňa však sedel a čakal, či o "jeho" auto nebude mať záujem veliteľ, alebo niektorá ženská z učtárne. Aspoň Michal ich pred svojimi kamarátmi tak volal, pretože vraj to boli staré semetriky horšie ako samotný podplukovník.

Dnes už Michal nesedí za volantom osobného auta, nevozí veliteľa, ani (podľa neho) staré semetriky. Za spáchanie trestného činu svojmocného odlúčenia od posádky podľa § 284 a pokračujúceho trestného činu krádeže podľa § 247 Trestného zákona bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov so zaradením do 1. nápravnovýchovnej skupiny. Po odpykaní trestu sa vráti do vojenskej uniformy, aby dokopy zotrval v armáde potrebných 12 mesiacov.

Poďme však po poriadku. Michal sa v jeden piatkový večer objavil neočakávane doma. Všetkým, dokonca aj vlastnému bratovi tvrdil, že dostal mimoriadny opušťák. Nikoho ani len nenapadlo pozrieť sa mu do vojenskej knižky. Nemal by tam napísané vôbec nič. Michal totiž opustil posádku načierno s tým, že jeho dočasný útek nikto nezbadá.

Avšak dozorný útvaru na jeho neprítomnosť prišiel hneď v sobotu doobedu. Volal veliteľovi posádky a ten dal jednoznačný príkaz - čakajte ho v nedeľu večer a posaďte rovno do basy. V pondelok rozhodneme, ako ďalej. Ak nebude mať rozumný dôvod na opustenie posádky, nahlásime to vojenskému prokurátorovi.

Tým vlastne povedal všetko. Pre Michala bola určite priťažujúca okolnosť skutočnosť, že ešte pred nastúpením vojenskej základnej služby sa dostal do rozporu so zákonom. Spolu s ďalšími bol obvinený a nakoniec usvedčený z pokračujúceho trestného činu krádeže, keďže násilím vnikli do viacerých maloobchodných predajní a odcudzili z nich tovar pre vlastnú spotrebu a na predaj. Keďže Michal patril medzi najmladších v šesťčlennej partii, súd ho odsúdil len na podmienečný trest odňatia slobody, pričom podmienka sa mu mala skončiť až 5 mesiacov po návrate z vojny.

Inak povedané, v čase nepovoleného opustenia posádky bol Michal v podmienke. To však nebol jediný skutok, ktorého sa mladý chlapec dopustil počas jedného víkendu. Už v sobotu večer "exceloval" na diskotéke v blízkej oravskej dedine. Zrejme sa chcel vyťahovať pred babou, ktorú zbalil pri jednom tanci, pretože od krčmára si pýtal jednu pomerne drahú značku cigariet. Tá však v ponuke nebola. "O pol hodinu tie cigarety budem mať," samoľúbo vyhlásil Michal a významne pozrel na svoj diskotékový objav. Opýtal sa ešte, či Vierka na neho počká a potom sa vybral do dediny. Zastavil sa pri najbližšom miestnom obchode. Dobre si poprezeral vchod zo zadnej strany, pohľadal železnú týč a ...

Ani nie o pätnásť minút bol naspäť na diskotéke. Prepočítal sa však. Na Vierku nezapôsobil, ale keď jej ukázal celý kartón cigariet. Otočila sa na päte s poznámkou, že so zlodejom nechce mať nič spoločné. A ladným krokom od neho odkráčala.

Michal sa strašne urazil. Rozhodol sa, že Vierke ukáže, čo za čo on stojí. Odišiel z diskotéky najbližším vlakom a vystúpil až v okresnom meste. Presne vedel, kde má hľadať svoju starú partiu. Ešte v ten večer "navštívili" štyri obchody, z ktorých odcudzili nejakú hotovosť, ale hlavne cigarety a alkohol, aby sa do rána nenudili. Michal zobral z vitrínky aj drahú voňavku, aby na Vierku urobil dojem. V alkoholickom opojení sa totiž rozhodol, že v nedeľu pred odchodom z domu ju navštívi, aby mu mal kto písať na vojnu.

Michala zatkli vo vojenskej uniforme iba niekoľko metrov od Vierkinho domu. Svoju novú lásku teda už nenavštívil a z policajného auta videl aj obchod, ktorý vykradol ako prvý. Netrvalo dlho a stará partia bola znovu pokope. Tentokrát však v policajnej budove na výsluchu obvinených. Niektorí boli prevezení do vyšetrovacej väzby, iní čakali na svoj ortieľ na slobode. Nakoniec však boli odsúdení všetci na nepodmienečné tresty odňatia slobody. A Vierka? Vraj Michalovi by nepísala na vojnu, nieto ešte do basy.

Autor: Ján Szabó

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.