kamarát, sa stal mesiacom smútku. V noci zo 17. na 18. mája vo vežiaku na Palárikovej ulici v Košiciach v byte na 12. poschodí, sa pri poháriku zabávali dve ženy a dvaja muži. O alkohol nemali núdzu, ten tiekol potokom a tak nečudo, že partia popíjajúcich bola po niekoľkých hodinách ochutnávania ohnivého moku pod "parou". Bujará zábava mala nečakane smutný koniec, pod ktorý sa podpísal jeden z nich - František D., ktorého posadol amok… Chytil do rúk kovovú tyč a oháňal s ňou ako zmyslov zbavený. Výsledkom tohto nezmyselného vyčíňania bola smrť človeka, nového kamaráta Bartolomeja M., s ktorým pil v byte…
Hovorí priama účastníčka alkoholickej seansy, Helena D. "V kritický deň popoludní som sa stretla s Máriou D. a Bartolomejom M. na železničnej stanici. Vypili sme tam spolu jednu fľašu vodky a niekoľko pív… Potom sme šli k Máriinmu synovi na Palárikovu ulicu. Tam sme vypili ďalšiu fľašu, ktorú sme so sebou doniesli a pili sme až do večera. Nespomínam si, koľko bolo hodín, keď František vzal do rúk kovovú rúrku a bil ňou okolo seba. Vykrikoval, aby sme uhli, že všade sú biele myši a potkany… Strašne som sa zľakla, a keď sa priblížil ku mne a chcel udrieť aj mňa, radšej som z bytu ušla," vypovedala svedkyňa pred senátom Okresného súdu Košice II. Dodala tiež, že v jej prítomnosti František Bartolomeja, ktorý zostal v byte, nenapadol.
Mŕtvy už neprehovorí a ten, ktorý mu siahol na život, tvrdí, že mal "okno", a na nič si nepamätá. "Ja som v ten deň veľmi veľa vypil. Najprv som si dal asi osem pív a neskôr ešte približne 11 poldecákov ostrého. Bol som doma vo svojom byte a vôbec si nepamätám, koľko bolo hodín, keď ku mne prišla mama so svojou známou, ktorú oslovovala Mária a nejakým mužom, ktorého som nepoznal. Neprišli naprázdno, ale s fľašou alkoholu, ktorú sme všetci spolu vypili. Potom išla mama kúpiť ďalšiu a vypili sme aj tú… Vštci sme boli opití. Šiel som si ľahnúť a moja mama tiež. Zaspal som a prebral som sa až ráno. Nič mimoriadne som si v byte nevšimol. Vôbec neviem, čo sa v ňom odohralo… To je všetko, čo si pamätám," zrekapituloval fragmenty spomienok, čo mu utkveli v pamäti, 28-ročný František. Okrem iného tiež priznal, že keď si veľa vypil, niekoľkrát sa mu stalo, že videl biele myši a potkany… Za ten svet sa však nevedel rozpamätať, či ich videl aj v prítomnosti matky a dvoch návštevníkov, ktorých priviedla do jeho bytu, resp. to, či sa ich snažil odohnať kovovou tyčou…
Podľa pani Márie, priateľky jeho matky, sa kovou tyčou naozaj zaháňal. Kým ona pred rozbesneným démonom ušla, dnes už nebohý Bartolomej, zrejme také šťastie nemal. Isté je len to, že utiecť, ani odzbrojiť Františka nestihol. Prečo, to už nik nezistí, ale je možné, že jeho schopnosť to urobiť, bola ochromená veľkým množstvom alkoholu, ktorý vypil. A tak údery 80-centimetrovou rúrkou nakoniec neschytali myši ani potkany, lež on. Pud sebazáchovy ho zrejme hnal von z bytu hľadať pomoc. Podarilo sa mu však doplaziť len na chodbu a tam už stratil vedomie. Nečudo, veď po opakovaných úderoch kovovou rúrkou do hlavy a po celom tele, utrpel veľmi vážne zranenia zlomeninu lebky, tržnozmliaždené rany na hlave, tvári, aj tele… Po prevoze do nemocnice o deň neskôr Bartolomej zraneniam podľahol.
Zvyšní traja účastníci alkoholom presýtenej seansy boli ešte aj ráno pod jeho vplyvom a nebola s nimi žiadna reč. Nevedeli sa rozpamätať, čo robili, ani čo sa v osudnú noc stalo… Mužom zákona trvalo niekoľko dní, kým vypátrali páchateľa a vyšetrovateľ vzniesol Františkovi D. obvinenie z trestného činu ublíženia na zdraví s následkom smrti. Vtedy ešte nik nevedel, že je nepríčetný. Vyšlo to najavo až po tom, čo si ho vzali do parády psychiatri, pretože pre nadmerné pitie, následné poruchy psychiky a správania sa už v minulosti liečil na psychiatrickej klinike. Súdni znalci zistili, že František D. trpí chronickým alkoholizmom na stupni IV. vývojovej fázy. Je závislý na alkohole, má cirhózu pečene a alkoholickú epilepsiu. Po spätnom prepočte, mohol mať v čase spáchania trestného činu viac ako 5 promile alkoholu v krvi. Pre človeka nezvyknutého na alkohol by to mohlo znamenať smrť, ale Františkovi akútne nebezpečenstvo nehrozilo. Podľa znalcov mal však poruchy činnosti centrálneho nervového systému, ktoré sa okrem porúch vnímania, časovej dezorientácie a straty kontroly v pití, prejavili až stratou orientácie v priestore a čase. Stručne povedané, František nebol schopný svoje konanie ovládať. Túto neschopnosť si však privodil sám a to požitím veľkého množstva alkoholu. Jeho pobyt na slobode je podľa znalcov pre spoločnosť nebezpečný, pretože pod vplyvom alkoholu sa môže dopustiť trestnej činnosti aj v budúcnosti. S prihliadnutím na uvedené závery znalcov, bol František D. obžalovaný namiesto trestného činu ublíženia na zdraví s následkom smrti, len z opilstva. A to preto, že "pre nepríčetnosť nie je zodpovedný za iný trestný čin". Pravda, do tohto stavu sa priviedol sám práve nadmerným požívaním alkoholu...
Na základe vykonaného dokazovania Okresný súd Košice II uznal Františka D. vinným z opilstva, "keď sa z nedbanlivosti priviedol do stavu nepríčenosti, v ktorom sa dopustil trestného činu" a vymeral mu zaň 5 rokov basy so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny, ako aj ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou. Tento verdikt padol po úspešnom odvolaní sa obžalovaného, po vrátení veci až do prípravného konania a novom pojednávaní už po druhý raz. František D. však s rozsudkom spokojný nie je a tak bodku za kauzou dá až Krajský súd v Košiciach.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
