budem vonku a potom prídem."
"Ale nechoď nikam, len tu okolo bloku!" prikázala mu, ale šarvanec jeden, čo by neodbehol, deti sú už raz také! Veď v okolí je toľko zaujímavého! Bývajú na novom, ešte nedokončenom sídlisku, v okolí sú žeriavy, rýpadlá, veľa nákladných áut a tak nie div, že mu mama stále prikazuje, aby bol len poblízku. Chcel využiť čas, kým dokončí večeru a odbehol s tým, že sa o chvíľočku vráti, takže mama ani nezbadá, že sa bol pozrieť aj tam "na druhej strane, za žeriavmi", kde to má zakázané...
Viac ho nevideli. Mama i otec prehľadali celé okolie, nikde ho nebolo. Do pátrania po Karolkovi sa zapojili aj susedia, ale márne. Potom zavolali na obvodné oddelenie Verejnej bezpečnosti, predchodcu dnešného Policajného zboru. "Hľadali sme všade, niet ho..." so slzami v očiach oznamovala plačúca matka uniformovaným mužom. Ale ani systematické pátranie, do ktorého sa zapojili aj požiarnici a vojaci z neďalekých kasární, neprinieslo výsledky... Akoby sa pod Karolkom zem prepadla. Jeho matka sa nervovo zrútila.
Až na tretí deň náhoda chcela, že sa chlapček našiel. Žiaľ, už iba telo bez duše... Stalo sa to tak, že v tzv. staršej časti sídliska si istý muž, majiteľ Škody 100 staval garáž. Aj vtedy pred tridsiatimi rokmi, presne ako dnes, každý chcel všetko čo najlacnejšie. Tak aj on si pomáhal ako vedel. Na betónovanie potreboval štrk a raz popoludní, keď sa vracal z práce, sa rozhodol, že po zotmení, aby ho nik nevidel, párkrát zájde s vedrom na zákrutu, tam, kde je rozšírená ceesta a kde jeden čas, kým ešte nebola vybudovaná zastávka, stávali autobusy. Tam je taká kopa pekného štrku...
Išiel v ten augustový večer raz, dvakrát... A potom objavil hrozný nález. Súdnoznalecká pitva ukázala, že chlapčeka zrazilo "motorové vozidlo so širokými pneumatikami" a potom jeho bezduché telo ktosi zasypal kopou štrku. Trvalo niekoľko mesiacov, kým sa tímu príslušníkov dopravného inšpektorátu a odboru všeobecnej kriminality podarilo nesvedomitého vodiča vypátrať. Bol ním 27-ročný Anton, inak otec dvoch chlapcov zhruba v tom istom veku ako bol Karolko...
Už je to raz tak mladý chlap, keď si vypije, sa zrazu cíti silný a sebavedomý a myslí si, že zvládne všetko. Vo svojej bohorovnosti si sadá za volant desaťtonovej tatrovky a v tej chvíli preňho prestávajú platiť pravidlá cestnej premávky i fyzikálne zákony... Denno-denné dopravné nehody, pri ktorých zomierajú nevinní ľudia, sú toho smutným dôkazom. Vráťme sa však k protagonistovi príbehu. Jeho známy si staval chatu a Antona poprosil, či by mu ako vodič tatrovky nepomohol. "Samozrejme, nechcem to zadarmo," zdôrazňoval budúci majiteľ prekrásnej chaty v známej rekreačnej oblasti. Dačo "kvaplo" vodičovi, dačo garážmajstrovi, ktorý s prižmúrením oboch očí umožnil podvečernú čiernu jazdu, atakďalej. Anton v ten večer otočil trikrát, medzitým ho známy počastoval, zajedol si slaniny, niekoľkokrát poriadne uchlipol z borovičky, veď "vypije kávu a nič mu nebude!" Počas štvrtej fúry v zákrute na okraji sídliska, tam, kde je rozšírená cesta a oblúk, na ktorom sa otáčali autobusy, zbadal šesťročného chlapca...
Prokurátor ho obžaloval z viacerých trestných činov z ublíženia na zdraví s následkom smrti, keďže "inému z nedbanlivosti spôsobil smrť tým, že porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho povolania vodiča," z opilstva, lebo "po tom, čo požil alkoholický nápoj, vykonával činnosť, pri ktorej ohrozil život a zdravie ľudí" a zo spolupáchateľstva trestného činu rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve tu zasa šlo o ten ukradnutý štrk, ktorý známemu prevážal na chatu. A napokon aj z trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla, pretože "auto, ktoré mu bolo zverené, v mimopracovnom čase použil neoprávnene a bez povolenia nadriadených".
Protagonista príbehu napokon predstúpil pred súd: "Šumelo mi v ušiach, hučalo v hlave. Vedel som, že je zle. Zľakol som sa, chcel som ujsť, bál som sa, že ma chytia... Videl som, že chlapec sa nehýbe, je mŕtvy, strašne mi hučalo v hlave, ozaj som nevedel, čo robiť. A tak som tatrovkou cúvol, otočil som sa a na chlapcovo telo som vysypal štrk, ktorý som mal na korbe. Dúfal som, že jeho telo tak skoro nenájdu... Prečo som to urobil? Ani sám neviem. Len ma v tej chvíli napadlo, že čím neskôr ho nájdu, tým je menšia šanca, že ma vypátrajú. Ľutujem všetko, čo som urobil. Viem, že život mu už nevrátim, ale... Mal som vypité, chcel som čím skôr mať tie čierne fúry za sebou a tak som bohorovne pridal plyn. Namýšľal som si, že niet väčšieho frajera nado mnou. Videl som chlapca stáť popri ceste, nemyslel som, že to v zákrute nezvládnem a že ho zrazím... Potom som zbabelo ušiel. Je mi to strašne ľúto," nesúvisle a prerušovane vypovedal 27-ročný Anton. Aj keď od tragického podvečera uplynul viac ako rok, z jeho výpovede na súde bolo cítiť, že ho to stále prenasleduje a trápi. "Odvtedy ma noc čo noc bolí hlava, budím sa a stále mám ten obraz pred očami," povedal a nahlas sa rozplakal.
To, že slzy ľútosti prerušili pojednávanie je v zápisnici zaznamenané vo forme uznesenia, ktoré prečítal predsedajúci: "Senát na desať minút prerušuje pojednávanie z dôvodu, že obžalovaný počas výpovede nahlas plače."
Súd napokon kauzu uzavrel dva a pol ročným úhrnným trestom odňatia slobody. Pri ukladaní trestu ako na poľahčujúcu okolnosť prihliadol na dovtedajšiu bezúhonnosť obžalovaného, na druhej strane "priťažilo mu to, že spáchal viac trestných činov. A čo je hlavné, keď videl, čo sa stalo, zbabelo na telo mŕtveho chlapca nasypal štrk a ušiel," zdôraznil predseda senátu.
NAMIESTO POINTY
Po odpykaní si trestu si Anton už nikdy viac nesadol za volant. Neskôr pracoval ako robotník na stavbách, nedá sa však povedať, že by sa alkoholu vyhýbal. Aj keď sa neopíjal do nemoty, s partiou betonárov, s ktorými pracoval, pravidelne chodieval na obligátne pivo so zápražkou". Dnes už nie je medzi nami. Zomrel, mal tuším čosi s ľadvinami... Jeho obidvaja synovia sú už dávno dospelí a majú svoje rodiny. Jeden z nich, ten starší, zavše chodieva na Karolkov hrob. Aj pred niekoľkými som ho stretol cestou na cintorín, niesol kytičku kvetov. Práve bolo výročie tej tragickej udalosti...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
