prevažnej miere reakcia poškodených na pomalosť súdov a neriešenie oprávnených majetkových nárokov. Konečné súdne rozhodnutie je mnohokrát na svete po viac ako roku, predtým je plno výsluchov, dokazovaní a protirečení a napriek vyneseniu právoplatného rozsudku pretrváva neistota vo vrátení ukradnutých peňazí.
Poďme však k meritu veci. Ružomberská firma zamestnávajúca sezónne od 60 do 100 pracovníkov sa k poslednému júlovému dňu "rozlúčila" so svojou ekonómkou. Dôvod? Jeden z konateľov firmy zistil, že ekonómka ich, a to pomerne primitívne, okráda. Všetky skutkové znaky nasvedčujú tomu, že A. D. trvalým bydliskom v Ružomberku spáchala trestný čin sprenevery podľa § 248 Trestného zákona. Ten je jednoznačný - Kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu nie malú (vo výške 24 - 80 tisíc Sk), potrestá sa odňatím slobody na 6 mesiacov až 3 roky alebo zákazom činnosti, peňažným trestom, alebo prepadnutím veci.
Napriek týmto jednoznačným skutočnostiam bol s ekonómkou rozviazaný pracovný pomer a majitelia firmy bez oznámenia prípadu orgánom činným v trestnom konaní sa uspokojili s tým, že im účtovníčka len čiastočne nahradila vzniknutú škodu. "Sme si vedomí toho, že firma prišla o minimálne dvojnásobok finančnej čiastky, ktorú sme dostali späť. Je tu však niekoľko objektívnych dôvodov, prečo sme sa rozhodli pre dohodu a nie pre súdne riešenie tohto jednoznačného prípadu. Ak by sme svoju dnes už bývalú pracovníčku žalovali, určite by sme od nej ani tieto čiastočne vyplatené peniaze tak skoro nedostali. Všetci spolumajitelia by sme museli viackrát absolvovať tortúru výsluchov a vyjadrení pred orgánmi činnými v trestnom konaní, čakalo by nás spisovanie mnohých vyjadrení a pod. Na konečné vynesenie rozsudku by sme čakali rok, možno aj viac. Slovenská legislatíva totiž viac chráni dlžníkov, ako oprávnených veriteľov. To nie je len všeobecná fráza, ale poznatok vyplývajúci z osobnej skúsenosti. Jednej podnikateľke v oblasti cestovného ruchu som pred viacerými rokmi požičal takmer 40 tisíc korún. Nemám ich dodnes, hoci súd vydal právoplatný rozsudok a od r. 1996 sa na dlžný objem finančných prostriedkov nabaľujú penále vo výške 0,5 % z dlžnej sumy denne," hovoril jeden zo spolumajiteľov firmy, ktorého z logických dôvodov nemenujeme.
V rámci prevencie sa teraz pristavme pri metódach, ktoré od februára minulého roka používala A. D. pri okrádaní majiteľov firmy. Neoprávnene sa napríklad obohacovala tak, že najprv si zobrala z bežnej pokladne zálohu na mzdu povedzme vo výške 2 000 Sk a potom si cez účet vyplatila mzdu, ktorá bola v poslednej kolónke znížená o sumu zobratú v hotovosti v pokladni. Avšak pri podrobnejšom skúmaní výplatnej pásky bolo možné zistiť, že mzda síce bola znížená o 2000 Sk, ale uvedenú sumu tvorili zrážky, ktoré boli odvedené na bežný účet účtovníčky. Inak povedané, z pokladne si brala zálohy, ale mzdu si v konečnom dôsledku vyplatila celú. Druhou formou zvyšovania životnej úrovne ekonómky bolo svojvoľné vyplácanie si odmien bez toho, aby jej ich ktorýkoľvek z majiteľov priznal, resp. od septembra 1999 do júna 2000 si pri každej výplate pripisovala rôzne sumy vo výške až do 15 000 Sk.
"Našou chybou bolo, že sme ekonómke až príliš dôverovali. Veď každý mesiac sme jej podpisovali výber hotovosti v banke. Toto okrádanie si mohla dovoliť aj pre to, že každý mesiac máme iný počet pracovníkov, takže na mzdy sa nikdy nevyberal rovnaký objem finančných prostriedkov. Priznám sa, že na nezrovnalosti v účtovníctve som prišiel úplnou náhodou," povedal nám jeden z konateľov firmy.
Potom už udalosti dostali rýchly spád. Účtovníčka sa priznala a svoju chybu vraj úprimne oľutovala. Preto len "vraj", lebo až po prepuknutí aféry sa majitelia ružomberskej firmy dozvedeli, že A. D. musela z predošlej textilnej firmy odísť z podobných dôvodov. Napriek tomu, že kradla minimálne druhý raz, súd ju nečaká. Otázne však je, či si niekoľko rokov pred dôchodkom nájde novú prácu. Majitelia ružomberskej firmy tvrdia, že v prípade zamestnania sa A. D. budú nových majiteľov okamžite informovať o skutočnom dôvode skončenia pracovného pomeru. Priznajme si však, že jednoznačnejší by bol výpis z registra trestov, kde by si trónilo oznámenie o odsúdení za spáchanie trestného činu sprenevery.
Autor: Ján Szabó
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
