stretli vo voľnej prírode pod zrúcaninou zámku Revište.
V piatok ráno začala na trase Žarnovica Revište premávať kyvadlová doprava, ktorá sa už po minulé roky stretla s radostným ohlasom. Spoza volantu starej Avie sa totiž opäť usmieval milý a ochotný starček, zrejme jeden z miestnych obyvateľov. Kým sa dokončovali prípravy hlavného pódia, v kempingu pribúdali stany, igelitové plachty pripevnené o palice, dožívajúce motorové vozidlá, či iné improvizované príbytky. Každého účastníka pri vstupe na ostrov usporiadatelia označkovali nie príliš praktickým papierovým náramkom. Ten však mnohí v záchvate hudobného ošiaľu rýchlo stratili.
S časovým sklzom sa na úvod predsa len dostavili chalani z kapely Nemota a vedno s nimi prvé kvapky dažďa. Rovnako ako túto hudobnú formáciu, prijali všetci s apatiou aj dážď. S pribúdajúcim blatom napokon stúpala aj pokazená nálada. Prvým veľkým ťahákom bola breznianská formácia Evidence s vari najmladším bubeníkom na Slovensku. Za bicími nástrojmi sedel dvanásťročný Dušan Černák.
V tom istom čase sa po prvýkrát napĺňal aj veľký modrý stan od cirkusu Bandolfini. Dôvodom bolo predstavenie ruského divadla Teatr novogo fronta. V pohybovej kompozícii silne podfarbenej psychodelickou hudbou, predviedli hru so svetlom, maskami a tanečnými kreáciami v rozmanitých kostýmoch. Tá dokonale uchvátila obecenstvo, ktoré dlhotrvajúcim búrlivým potleskom odmenilo umelcov za nezvyčajný zážitok.
Žiaľ, vopred určený program vystúpení hudobných zostáv stratil na platnosti už pár hodín po začatí festivalu. A tak bolo zakaždým prekvapením, koho moderátor zahlási.
Keď na hlavné pódium nastúpili Karpatské chrbáty v renovovaných kostýmoch (na hlavách pribudli cyklistické helmy), obecenstvo už bolo aklimatizované a zžité s atmosférou festivalu. Svedčili o tom aj plastikové poháre od nápojov, ktoré bleskovo pokryli čerstvé blato. Okrem piva v stánkoch s občerstvením nechýbali ani iné opojné tekutiny. Životabudič v podobe všetkých druhov čaju z rôznych kútov sveta pripravovali odborníci v čajovni Boom Shankar. Tam sa predstavilo divákom aj Divadielko Tagako.
O jedlo sa postarali do prasknutia plná Slovenská reštaurácia, stánok s pečenými rybami, či vegetariánska kuchyňa. Najobľúbenejšou potravou však boli melóny. Odvážnejší zákazníci ich získali v súťaži v kotúľoch cez blato.
Aj prípravu ruskej kapely Ole Lukkoye sprevádzal vytrvalý lejak. Paradoxom bola po nej nasledujúca temperamentná česká formácia s názvom Sluneční Orchestr. Pražskí hudobníci vylúdili aspoň fiktívne slnečné lúče.
V cirkusovom šapitó ste sa mohli zahriať tancom. Rytmus udávali slovenskí aj zahraniční dídžeji. Para stúpajúca z mokrých vlasov a šiat, blato, svetelná šou a decibely zaručili kvalitnú tanečnú scénu. V tomto duchu mala pretrvať až do druhého dňa, nebyť tragickej udalosti, ktorá ju prerušila. Pár minút po druhej hodine objavili telo ležiace dolu tvárou. Privolaným členom hliadky červeného kríža sa nepodarilo 16-ročného chlapca oživiť. V tom okamihu sa zábava v stane skončila.
Ráno už na ploche, kde pred tým stálo cirkusové šapitó, hliadkovali strážcovia poriadku. Zotrvali až do konca festivalu.
"Toľko námahy stálo vybudovať alternatívne leto v Revišti. A teraz? Čo mám povedať jeho rodičom...," nariekal ktorýsi z organizátorov.
Rozpačité ráno zahájila česká kapela Chorchestr s dychovými nástrojmi. Málopočetnú divácku účasť, neprimeranú kvalite hudby zapríčinil nevhodný čas predstavenia. O šiestej ráno sa pod pódiom motalo len zopár odolnejších vytrvalcov.
Hádam prvým výraznejším oživením druhého festivalového dňa bola Ľudová hudba Júliusa Šuka-Bartoša. Rómsky temperament a neodolateľné sláčiky virtuózov vytiahli zo stanov aj posledných spáčov. Zdalo sa, že dážď sa konečne vyčerpal. Kapela Zóna A zaručila dobrú náladu najväčšími hitovkami nielen medzi punkermi. Na kvalite hudby neubral ani skrotený imidž lídra kapely Koňýka, ktorý svoje ružové "číro" prikryl decentným klobúkom. Potom už nasledovala dvojčlenná zostava americkej formácie Sabot. tá si dokonca vlastnoručne povynášala hudobné nástroje. Zakrátko sa ozvala improvizovaná komunikácia basgitary a bicích. Členka skupiny Sabot bola jedinou ženou za bubnami na festivale. Po krátkej prestávke sa ostrovom rozozvučali klávesy. Nikto ani na okamih nezaváhal: Marian Varga! Síce sám, ale o to intenzívnejší bol zážitok. Napriek veľkej snahe sa publiku podarilo vyžobrať k jeho sólovému projektu len jeden prídavok. To mu však nezabránilo, aby nerozdal mnoho autogramov svojím obdivovateľom, fanynkám sa dokonca podpísal aj na intímnejšie časti tela. Za autom ktoré ho odvážalo, utekal hlúčik skalných. V takomto nadšenom tempe pokračoval festival aj napriek opätovným prívalom vody. Keď na pódium nastúpili maďarskí Korai Orom, bola už tma. Dokonale preto vynikla videoprojekcia, ktorá bola originálnym doplnením hudobnej produkcie. O úplný záver festivalu sa postarali dídžeji.
V nedeľu ráno, za zvukov zvona miestneho kostolíka, už opúšťali všetci ostrov. Hoci vyčerpaní, no plní neopakovateľných dojmov. Tí výstrednejší dokonca popoháňaní palicou miestnej babky.
Škoda, že šiesty ročník radosti z dobrej muziky poznačila tragédia. mnohí sa pýtali: Bude ešte niekedy Slovenské alternatívne leto? Zdalo sa, že sa festival po dlhom putovaní konečne usídlil v krásnom prostredí Revišťa. Verím, že si napokon o rok predsa len vychutnáme dva dni plné skvelých tónov.
Autor: Jana SLOVENSKÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
