Slovensku v Rakúsko-uhorskej monarchii.
Slovákov považovali za veľmi dobrých poľovníkov a vynikajúcich strelcov. Porovnávali ich dokonca s Angličanmi, ktorí boli náruživými poľovníkmi. Lenže poľovačka na zver bola zakotvená v tzv. malom "jura regalis" t.j. kráľovskom, regálnom práve, podľa ktorého sa "sedliakom zakazovalo poľovať v Rakúsku a iných krajinách ríše". Všetci ostatní šľachtici, mešťania slobodných kráľovských miest, panskí úradníci mohli mať zbrane, aj poľovať. V obciach dovoľoval zákon iba niekoľko pušiek na ochranu proti besným psom alebo pri výkone nariadenia na odstrelenie škodlivej zveri. Aj v držbe pušky boli výnimky vo Zvolenskej stolici v štyroch dedinách s tzv. libertínmi alebo slobodníkmi (v Hrochoti, Môťovej, Ponikách a Lehotke), ktorí dostali výsady ešte od kráľa Mateja Korvína, obľubujúceho poľovačky. V čase lovu sa usadil na Zvolenskom zámku a spomínaní libertíni ho sprevádzali a pomáhali mu. V Rybároch mal zase svojich rybárov a v Hájnikoch strážcov a hájnikov lesov a poľovačiek. Píše o tom Hormayr v Archive z r. 1817 a zmieňuje sa o tom, že predtým za Belu IV. v roku 1250 sa volali predchodcovia obyvateľov Rybár "piscatores regales" t.j. kráľovskí rybári a obyvateľov Hájnik "villa custodum sylvarum" t.j. osada strážcov, hájnikov lesov.
O poľovníkoch sa zachovalo veľa historiek, ako prenasledovali dravé zvieratá, najmä medvede. Najodvážnejší boli Turčania. Najčastejšie sa s medveďmi stretávali Ľubietovčania. Zachovali sa aj niektoré povery, ktorých sa nedokázali zbaviť ani najodvážnejší slovenskí poľovníci. Píše o nich aj Ján Čaplovič v roku 1840 napríklad toto: "Keď nechcú, aby išiel poľovník na lov, zaželajú mu na poľovačke veľa šťastia a opýtajú sa, či si nezabudol doma soľ. Potom dostane zlú náladu, zriekne sa aj tej najkrajšej poľovačky, lebo verí, že mu takéto želanie prinesie nešťastie".
Poľovník sa stránil stretnutia s farárom alebo starou ženou, aby mu neprekazilo poľovačku a pokladal ich za najväčšie nešťastie. Ak niektorý poľovník viackrát strelil mimo, mal vraj počarené. Musel rozobrať celú pušku, a poprezerať každú súčiastku a presvedčiť sa, či v niektorej nie je nejaká čertovina. Potom pred východom slnka vymyť hlaveň, vyčistiť a nabiť patrón, niekoľko dní ukryť pod bránou cintorína a zavčasu ráno vystreliť do slnka, aby sa zničili bosorácke čary.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.