cestou do obchodu má len veľmi nepresnú predstavu o tom, čo ide kúpiť. Vedome či nevedome sa necháva unášať vplyvom obchodných sietí. Tie svojou ponukou tovaru a výberom dodávateľov usmerňujú nákupné rozhodnutia ľudí do takej miery, že väčšina spotrebiteľov o kúpe výrobkov, ktoré nevidia v ich regáloch, ani neuvažuje. Veľmi príznačne to prezradili vo výskume napríklad francúzski spotrebitelia. Na otázku, čo by robili, keby ich obvyklá značka potravín chýbala v "ich" supermarkete, vyše polovica uviedla, že by si bez rozmýšľania kúpili nejaký náhradný tovar, štvrtina by nákup potraviny odložila na ďalšiu návštevu toho istého supermarketu a len každý piaty by bežal do iného obchodu.
Hoci sa u nás ešte zďaleka nepostavilo toľko hypermarketov a veľkých supermarketov ako v okolitých štátoch, slovenský spotrebiteľ sa začína správať veľmi podobne. Čoraz viac uprednostňuje nákupy potravín a iného rýchloobrátkového tovaru v mamutích veľkopredajniach - robí menší počet väčších nákupov na jednom mieste. Svedčí o tom aj fakt, že za posledný rok u nás takmer o dve tretiny narástli maloobchodné tržby v obchodoch s vyše 500 zamestnancami. A to nás boom zahraničných obchodných sietí ešte len čaká (v najbližších rokoch ich pribudnú desiatky).
Na tieto súvislosti a na možné zneužívanie vplyvu zo strany obchodných reťazcov poukazuje aj predkladacia správa k pripravovanému zákonu o obchodných reťazcoch, cez ktorý chce ministerstvo hospodárstva regulovať správanie sa obchodných gigantov. Zákon však vyvoláva tvrdú polemiku. Kým väčšina zainteresovaných strán sa s ministerstvom zhoduje, že nekalým obchodným praktikám sa treba brániť, snaha zákonom umelo obmedzovať počet veľkoplošných predajní na určitom území cez takzvané regulatívy obchodu sa stretla s neúprosnými výhradami na porade ekonomických ministrov aj u vicepremiéra pre ekonomiku Mikloša.
Miklošova kancelária už viackrát vyjadrila názor, že princíp obchodných regulatívov nie je korektný - prečo by mali vykonštruované indexy určovať, kde môže a kde nemôže stáť obchodný dom. Obmedzovať ponuku pre spotrebiteľov na nejakom území nie je podľa Miklošovej kancelárie racionálne.
Úradníci ministerstva hospodárstva naopak vidia za regulatívmi zábezpeku, že sa nebude šafáriť s územím. Upozorňujú, že si treba vziať príklad z Čiech či Maďarska, kde sa neustrážili počty veľkorozmerných predajní. Tie tam preťažili určité územia, viaceré aj dobré obchodné siete boli dohnané ku krachu a zanechali po sebe nevyužiteľné "plechové búdy".
Michal Maťas z ministerstva hospodárstva, "vychádzame z filozofie, že systém založený na verejných, bežne zistiteľných číslach a regulatívoch je prehľadnejší než iný, založený na súhlase ľudí z nejakej komisie. Ak o tom budú rozhodovať ľudia, už je to nebezpečné - možno si ich kúpiť." Maťas dôvodí aj tým, že štáty EÚ takisto nenechali expanziu reťazcov bez regulácie.
Nie je tajomstvom, že zavedenie regulatívov iniciovali zástupcovia slovenského obchodu. "Chceli sme ušetriť Slovensko toho, aby sa nastavalo viac sietí, ako trh unesie," obhajoval pred časom postup obchodníkov riaditeľ bratislavskej Jednoty Adrian Ďurian. Oponenti tvrdia, že za tým je snaha konzervovať doterajší stav obchodnej siete a zabrániť vstupu zahraničných reťazcov. "Obhajcom regulatívov vôbec nejde o spotrebiteľa. Prečo nechcú nechať na jeho rozhodnutí, ktoré obchody uprednostní? Prečo nestačí regulovať územie cez územné konania a cez stavebné povolenia ako doteraz?" pýtajú sa oponenti. Faktom je, že ak k nám reťazce nevstúpia vo väčšej miere, nevyvolajú tlak na ceny, ani na výrobcov. A slovenský spotrebiteľ bude stále utekať do lacnejších supermarketov za hranicami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
