Kombajny majú pred sebou už iba zhruba sto hektárov ozimnej pšenice a jarného jačmeňa v katastri Zámutova. Je to podhorská lokalita, kde obilie dozrieva neskôr. Družstevníci z Čaklova sa tak pridajú k poľnohospodárskym družstvám južného cípu okresu, kde žatevné práce už ukončili.
Celkovo poľnohospodári okresu Vranov nad Topľou už majú za sebou tri štvrtiny tohtoročnej žatvy. Tá im ale veľa radosti nepriniesla. Skôr ako zisky z úrody rátajú straty zo škôd spôsobených dlhotrvajúcim suchom a ľadovcami. Doterajšie výsledky hovoria o priemernej úrode repky okolo 1,2 tony na hektár, u jačmeňa je to pod 2 tony na hektár a u pšenice sa priemerná tohotoročná úroda v okrese pohybuje od 2,1 do 2,15 tony na hektár. "Repka doplatila nielen na sucho, ale aj na ľadovce, ktoré sa dvakrát prehnali našim okresom," vyjadril sa pre náš denník riaditeľ Regionálneho odboru Ministerstva pôdohospodárstva SR vo Vranove nad Topľou Jozef Voľanský.
Pretože žatva sa presunula do severnejších častí Vranovského okresu, kde sú horšie prírodné a klimatické podmienky, výsledky poľnohospodárov z tejto časti okresu môžu zraziť priemernú úrodu iba smerom dole. Takúto mizernú úrodu poľnohospodári nielen okresu Vranov nad Topľou, ale na celom Slovensku, už dlho nepamätajú. K známym problém poľnohospodárstva tohto roku pribudlo aj počasie, ktoré poznačilo každý poľnohospodársky subjekt. Hlavu v smútku má aj predseda poľnohospodárskeho družstva v Čaklove Jozef Mižov. Ich družstvo tohto roku zasialo 150 hektárov jarného jačmeňa a 400 hektárov ozimnej pšenice. "Počasie poznačilo úrodu najmä jačmeňa, u ktorého je výpadok ako v produkcii, tak aj v kvalite. Nepredpokladáme, že bude vyhovovať sladovníckym účelom. Pretože žatvu sme začali pred mesiacom a pre dažde trvá doteraz, zostávajúca pšenica začína doslova klíčiť v klase, čo jej tiež na kvalite nepridáva. Pšenica spĺňala hektolitrovú váhu aj pádové číslo, ale lepok bol nízky - iba okolo 20 percent," vykreslil situáciu na družstve z pohľadu tohtoročnej žatvy J. Mižov.
Tohtoročná žatva poľnohospodárskemu družstvu v Čaklove nevráti ani náklady, ktoré investovali do založenia úrody. A investovali toho dosť. Takže tohtoročný ekonomický výpadok iba u obilovín na družstve vyčísľujú čiastkou okolo troch miliónov korún. "Dá sa povedať, že posledné štyri roky boli pre nás "nevšedné". Návratnosť investícii nie je a preto sa prehlbujú nielen problémy nášho družstva, ale celého poľnohospodárstva. Na príčine nie je iba počasie, ale aj nedotiahnutý transformačný proces poľnohospodárskych družstiev. Pred desiatimi rokmi sa povedalo "a", ale nepovedalo sa čo ďalej," poznamenal J. Mižov.
Poľnohospodárske družstvo v Čaklove je vo Vranovskom okrese jedným z tých, ktoré sa nedelilo na menšie časti, ale zostalo v pôvodnej podobe. Lenže v súvislosti s vývojom v našom poľnohospodárstve a na našej politickej scéne Jozef Mižov nevylučuje v budúcnosti ani tento krok.
To je ale ešte veľmi hmlistá budúcnosť. Súčasnosťou poľnohospodárov je skôr rátanie škôd a otázka ich kompenzácie. Včera a predvčerom na Regionálny odbor Ministerstva pôdohospodárstva SR vo Vranove nad Topľou prišli faxy z Bratislavy, ktoré obsahovali výklad výnosu o dotáciách pre poľnohospodárov. Podľa tohto výkladu pristupujú k celkom inému prepracovaniu žiadostí poľnohospodárskych subjektov o náhradu škôd spôsobenú dlhotrvajúcim suchom. Nahlásené požiadavky bude potrebné rozčleniť do časti na založenie novej úrody a do škôd zo sucha. S touto úlohou RO MP SR vo Vranove nad Topľou by sa mal vysporiadať do konca týždňa.
Doteraz zosumarizované škody zo sucha poľnohospodári okresu Vranov nad Topľou predbežne vyčíslili na čiastku okolo 106 miliónov Sk. O náhradu škôd v tomto okrese požiadalo 32 poľnohospodárskych subjektov. Asi 10 súkromne hospodáriacich roľníkov, ktorí obhospodarujú od 10 do 15 hektárov pôdy, si ani nepodalo žiadosť o náhradu škody zo sucha. Zrejme ich odradilo "papierovanie".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
