odchádza do kabíny, oči upreté na zem. Jeden z tých 2 000 namaškrtených čanianskych divákov si na adresu osemnástky v zelenočiernom nedpustí menšiu vychutnávku: "Ta co, to sce nečekali, že teľo nalapece!?" Odpoveď prievidzského Rybára, keďže tým "respondentom" bol on, však prítomných, mierne povedané, posadila. "Čoby! Ja som to čakal!"

Smutný odchádzal z ihriskaj aj prievidzský brankár Juraj Furka, jeden z tých, ktorý v minulej sezóne hrávali Mars superligu. "Čo povedať? Nemohli sme skončiť ináč, keďže sme poriadne na súperovu bránu nevystrelili. Možno, keby sme dali penaltu, tak by sa to vyvíjalo ináč. Možno... Osobne ani za jeden gól necítim vinu, keď vás však nepodržia spoluhráči..." Vôbec, "štvorka" do prievidzskej siete sa zrodila po chybách stredu obrany, ak sa s tým nevie tím, ktorý posledné roky hrával najvyššiu súťaž vysporiadať, tak to je asi na zamyslenie. "Sú to všetko mladí chlapci, skúsenosti ešte len zbierajú. Treba niečo robiť, posilniť káder, ináč neviem, ako dopadneme," pokrčil plecami Furka. Za čo? Prievidza je obracaním každého groša notoricky známa. Namiesto odpovede len ďalšie pokrčenie pliec... Ináč, ku tomu, čo kto čakal a kto nie. Mladý hráč domáceho celku Marek Zlacký sa pred zápasom nechal počuť, že to bude 4:0 alebo 5:0. Takže, keď chcete divoké "tutovky", namierte si to za Zlackým. Z hľadiska spokojnosti je náprotivkom hosťujúceho Furku domáci gólman Ján Žolna. "Výsledok? Tréner nás pripravil na to, že zápas musíme každopádne vyhrať. Takýto výsledok som však určite nečakal, na prekvapenie divákov, sa však zrodil." Pristavili sme sa aj pri penalte, ktorá vznikla v 42. minúte za stavu 1:0 pre Čaňu zásluhou zákroku Sabola na prievidzského hráča. "Sporná situácia, rozhodca však asi zasiahol správne." Správne sa k pokutovému kopu Mariniča postavil aj samotný Žolna, k radosti publika i spoluhráčov ju totiž zlikvidoval. "Tým, že som ju chytil, som pozdvihol sebavedomie nám, naopak Prievidzu som tak trochu potopil." No, Sabolovi asi spadol kameň zo srdca, poďakoval sa? "Kameň zo srdca spadol nám všetkým, nie len jemu. Samozrejme, že po zápase sa osobne poďakoval. O to však nešlo, sme kolektív, nie jednotlivci..." Ináč, aj v predchádzajúcom ročníku, pre Čaňu ešte treťoligovom, v jeho samotnom závere Ján Žolna zlikvidoval penaltu. V poslednom kole Sobranciam, za rovnakého stavu 1:0. "To už je však zabudnuté, navyše to bolo v zápase, ktorý bol už skôr takou exhibíciou. Som však rád, že sa mi to podarilo v taktomto zápase, bol to asi jeden zo zlomových momentov." Na konci zápasu Žolna mierne pokrivkával. Stalo sa niečo? "Aaale, maličkosť dlhodobejšieho charakteru. Mal som to tam odtlačené od štoperov, predtým sme dosť hrávali na tvrdších terénoch, takže som to na nohe cítil. Pobolievalo ma to, tak vnútorne." Včera bol Žolna po jednu injekciu, ktorá mu trochu pomohla. Okrem toho však mladého čanianskeho brankára trochu trápi aj nachladenie. Aj preto sa ostal liečiť a neputoval s ostatnými pod Tatry, kde (v Poprade) včera Čaňa hrala zápas s arabským klubom z Dubaja. "Chytil som to už v Martine, pred dvoma týždňami v Slovenskom pohári. Pršalo, bola strašná zima, zišlo mi to na priedušky. Opäť však nič výnimočné, bežné ochorenie. V piatok už mám trénovať, takže dovtedy by som mal byť v poriadku." Cez víkend, v nedeľu, čaká Čaňu vonku Senica, vzápätí v stredu doma Nitra. "To bude strašne ťažké. Asi ťažšie ako doteraz, aj keď s Martinom, Ličartovcami a Prievidzou sme sa presvedčili, že dokážeme hrať aj s takými súpermi."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.