nevyhnutný prvok zábavy považujú hudbu. Väčšine z nich stačia bežné diskotéky so spotrebnou produkciou, ktorá dnes letí, ale zajtra-pozajtra už o nej ani pes neštekne. O diskotékach, ktorých je tu plno, a o tom, čo všetko sa tam zvykne diať, sa už popísali stohy papiera. Nasledujúca "exkurzia" sa bude venovať niečomu inému. Sú totiž mladí, a je ich pomerne dosť, ktorí holdujú trochu inej tvorbe. Niekoho zaujíma rocková, metalová, punková či hardcoreová smršť, iní holdujú alternatívnej či nezávislej produkcii, ďalší zas relaxujú pri jazzových alebo folkových záležitostiach. Aké majú šance stretnúť sa so svojimi favoritmi aj inde ako pri domácom počúvaní, či už v "live" alebo reprodukovanej forme? Môžeme sa na to pozrieť bližšie v nasledujúcom "sprievodcovi".

Zastavenie prvé - Tuba

Podnik, honosiaci sa titulom rockový klub, sídli na Masarykovej ulici. Návštevníci, ktorí radi dlho vysedávajú pri rôznych nápojoch, vítajú iste hlavne to, že otvorené býva až do skorých ranných hodín. Ako vyplýva z názvu klubu, jeho klientelu tvoria hlavne priaznivci rockovej a metalovej hudby. Aspoň tak to bolo v jeho začiatkoch. Dnes tu už zvykne zavítať kadekto, hlavne v nočných hodinách, kedy už je väčšina podnikov, barov a diskoték pozatváraná. Nanešťastie práve títo návštevníci občas zvyknú robiť problémy. Pokiaľ ide o programovú ponuku Tuby, konali sa tu viaceré koncerty rockových, punkových a metalových spolkov, hlavne zo Slovenska, ale aj z Česka. Pred pár rokmi tu koncertovali trebárs Dissonance, Depresy, Dehydrated, Pathology Stench, dosť často sa tu zjavovali Sexit či kapely z Košíc. Na jeseň minulého roku hrali v Tube pražskí Kashmir alebo Testimony z Bratislavy. Koncertov je v súčasnosti pomenej, konajú sa väčšinou cez víkend. Vstupné je pomerne ľudové, hlavne v prepočte na ceny piva (v rockovej a metalovej pospolitosti hlavná kurzová tabuľka). Návštevnosť akcií kolíše podľa propagácie a atraktivity účinkujúcich. Tak trochu negatívom je fakt, že vzdialenosť medzi stropom a podlahou nedovoľuje v Tube zriadiť aspoň aké-také pódium. Mimo koncertov je bežným programom piváreň s reprodukovanou hudbou. Rocková či metalová hudba je síce výborná vec, ale nie keď reve až tak nahlas, že človek nemá šancu pri pive prehodiť aj zopár serióznych viet. Podobnou "pivnicou", kde takisto možno natrafiť na živý či reprodukovaný rock, je nakoniec aj piváreň U legionárov. Takže ak si pod pojmom rockový klub predstavujete zhruba niečo takéhoto, máte možnosť vybrať si podľa toho, aké máte nároky na hluk, prostredie, spoločnosť atď.

Zastavenie druhé - Highroad

V podzemí na Štefánikovej sa nachádza nástupca populárneho Excentra, ktorý sídlil na Hlavnej. Aj Highroad si udržiava štatút skôr nezávislo orientovaného klubu. Navštevujú ho však aj ľudia, ktorých vkus je síce trochu inde, ale radi sa bavia bez toho, aby sa museli obzerať, kedy sa zjaví nejaký typ, ktorý vyhľadáva problémy. Highroad totiž hlavne v piatok večer býva totálne natrieskaný, ale incidenty tu bývajú skôr raritou. Program klubu tvoria prevažne diskotéky, orientované na nezávislú hudbu, pravidelne však bývajú aj večery poézie či iné menej tradičné podujatia. Pokiaľ ide o koncerty, tých bývalo v Excentri viac, treba však povedať, že priestory Highroadu na tieto akcie zvlášť vhodné nie sú. Je to totiž tak trochu labyrint, čo zistia hlavne tí, ktorých orientačný zmysel odchádza s každým ďalším pivom. Samozrejme si v tomto prípade treba dať pozor aj na schody - "zložili" už totiž viacero podgurážených návštevníkov. Klub patrí medzi tie, ktoré majú program na každý večer v týždni. Hlavne v piatok počítajte radšej s tým, že nasledujúcich pár hodín budete postávať ako nejakí hydranti. Trochu nepohodlia však vyváži to, že prostredie je príjemné, a hudba mimo parketu ani veľmi neruší tok vašich myšlienok. Raz za čas sa Highroad oplatí risknúť, hlavne ak ste dlhšiu dobu nevideli kolegov z iných "kvalitných", ale už nefunkčných podnikov.

Zastavenie tretie - Átrium klub

V priestoroch kultúrneho strediska na Považskej ulici bolo hlavne v prvých "poprevratových" rokoch centrum košických undergroundových aktivít. V klube, do ktorého sa ešte pred rekonštrukciou podarilo podľa potreby "naboxovať" tak do troch stoviek ľudí, koncertovali desiatky slovenských, českých i zahraničných punkových, hardcoreových, metalových či alternatívnych skupín. Akcie sa vyznačovali hojnou účasťou fanúšikov z celého východu Slovenska, a "áčko" fungovalo aj ako významné komunikačné centrum medzi scénami jednotlivých miest. Dnes už asi málokto uverí tomu, že na niektoré koncerty prišlo toľko fanúšikov, že desiatky ľudí sa dnu ani nedostali! Napriek tomu sa zo strany fans rôznych medzi "slušnými občanmi" nepopulárnych žánrov žiadne veľké problémy nekonali. V rozpore so všeobecne podporovaným názorom sa totiž väčšina ľudí z metalovej, punkovej či hardcoreovej komunity nezvykne správať ako stádo zhovadilcov. Na druhej strane sa obyvatelia okolitých blokov permanentne sťažovali na údajný hluk. Kvôli tomu sa začalo dodržiavať nariadenie o nočnom pokoji a párkrát sa stalo, že skupina, ktorá sa na pódium dostala po pol desiatej večer, svoj program ani nestihla odohrať.

Svojho času sa v klube konali aj nezávislé diskotéky, ktoré s prílivom priaznivcov metalových žánrov poriadne "pritvrdili". Nanešťastie týmto aktivitám krk vykrútili hlavne všelijaké zákony o dodržiavaní autorských práv.

Pred pár rokmi sála klubu prešla rekonštrukciou, čím sa zväčšila jej kapacita. Na druhej strane sa tu dnes koná podstatne menej akcií, než okolo roku 1994, kedy mal človek o zábavu postarané každý mesiac, a Átrium bolo klubom s najväčšími koncertnými aktivitami.

Zastavenie štvrté - Myslava

Ak hľadáte možnosť ísť na rockový či metalový koncert, občas sa niečo udeje aj v Kultúrnom dome v Myslave. Tradíciu tu majú (alebo mali?) súťažné rockové festivaly, ktoré sa konali v jeseni. Ľudia z košického extrémneho undergroundu tu zas usporiadali niekoľko metalových akcií, na ktorých vždy vystúpilo tak päť - šesť skupín z domova i zo zahraničia. Pravdupovediac, návštevnosť týchto podujatí bola dosť zvláštna, z kapacity 500 miest na státie sa ani pri dobrej propagácii nepodarilo naplniť viac ako polovicu. Pritom vstupné bolo vždy viac ako férové, maximálne deväťdesiat korún, aj to len v prípade, že boli tam aj spolky z Maďarska alebo Poľska, ktorým pochopiteľne treba preplatiť cestovné. Stávalo sa teda, že usporiadatelia prerobili aj vďaka pseudofans, ktorí využili každú možnosť i nemožnosť dostať sa dnu bez platenia. Problémom tu býva zvuk, ktorý je ako-tak prijateľný v sále, ale hudobníci na pódiu občas majú problém počuť jeden druhého. Paradoxom je, že každý koncert sa musí úderom desiatej skončiť, zatiaľčo diskotéky (konajú sa každý piatok a skoro každý sviatok) trvajú dovtedy, kým všetka diskomládež div neleží pod stolmi... Dôvod tohto opatrenia je neznámy, nakoľko ani tu sa vlasatá "zberba" nepostarala o žiadny trapas. Akurát pred asi dvoma rokmi počas akcie neďaleko kulturáku na seba tasili nože typy, ktoré s koncertom nemali nič spoločné.

Takéto podujatia sa však v Myslave konajú so zhruba trištvrteročnou periodicitou. Ináč sú tu len diskotéky, prípadne svadby a iné súkromné akcie. V kulturáku má (malo?) takisto skúšobne viacero košických skupín. Ich členovia spolu s inými kolegami zvyknú "relaxovať" v tamojšom bare, ktorý "kmitá" hlavne počas koncertov.

Zastavenie piate - Barca

Toto miesto je známe aj ako B-klub, je však v podstate klasickým kulturákom so všetkými teenagerskými zábavami. Niekedy však bývajú diskotéky nezávislejšieho charakteru, prípadne koncerty. Asi v roku 1992 tu bol trebárs dvojdňový festival metalových, HC a punkových skupín a tieto žánre tu majú šancu dodnes. Zatiaľ poslednou akciou, ktorá dopadla dobre, bolo vystúpenie Abortion, Ravenarium, Galadriel, Screaming Butterfly a košických Phantasma, Obliterate a Nomenmortis v novembri. Návštevnosť bola neuveriteľných 350 platiacich kusov, čo je pri povestnej ľahostajnosti košických metalistov niečo ako zázrak. Tí sa "vyznamenali" v apríli, na Pandemiu, Eternity, Sanatorium a Wayd ich prišla polovica... Oproti Myslave je tu výhodou to, že koncert sa končí až vtedy, keď kapely dohrajú. Nevýhodou je zas to, že dostať sa z Barce domov povedzme o druhej ráno nie je žiadna prechádzka ružovým sadom. Preto je pravidlom, že polovica fans zdrhne o jedenástej večer na posledné riadne spoje. Účinkujúci, ktorí vystupujú ako poslední, teda zvyknú hrať len pre skalných, prípadne pre tých, ktorí sú už alkoholicky imobilizovaní. Koncerty sa tu usporiadať dajú, zvuk však väčšinou nestojí za sumu, ktorú zvukár požaduje. Pri pripočítaní nájomného sa už skôr oplatí usporiadať koncert mimo Košíc (ale aj "vonku" sa už stalo, že napriek dobrej propagácii "skapal pes"). S kapacitou okolo 500 ľudí by tu však bolo možné robiť aj koncerty zahraničných spolkov, ktoré by sa tu dali stiahnuť počas európskeho turné. V takomto prípade však fans budú musieť počítať so vstupným, na aké by oželeli zhruba desať pív. To je však aj tak hudba budúcnosti. Nebolo by totiž od veci doriešiť priestory pre účinkujúcich. Ak sa má 25 ľudí aj s nástrojmi zmestiť do šatne o rozmeroch 3x3 metre, vznikajú naozaj "neuveriteľné" situácie.

Zastavenie šieste - Jánošík

Ak niekto nie je lenivý vyraziť za zábavou aj mimo centra, môže skúsiť KD Jánošík na Opátskom. Prebehlo tu zopár hojne navštívených, to znamená úspešných akcií, medziiným aj dva HC festy (hrali tam ale aj metalové kapely). S koncertami tu však už skončili... škoda. Cez týždeň znie napríklad country alebo oldies, v piatok možno vyraziť na "depešácku" (nezávislú) diskotéku. Vstupné pol stovky je síce pomerne mastné (hlavne ak počúvate trebárs death metal), ale čo už, za zábavu bez stresujúcich faktorov dnes človek musí priplatiť. Je ale dosť čudný mrav vyberať plné vstupné aj po polnoci. A to ešte nemáte istotu, že po tom, čo musíte "ísť na vzduch" (prihodilo sa kolegovi), sa dostanete aj naspäť. Výhodou ale je, že akcia sa končí až o piatej ráno, takže máte možnosť dostať sa domov normálnym spojom (a rodičia vám príchod v skorých ranných hodinách nezabudnú pripomínať celý víkend). Horšie je, že ak vás túžba po domove pochytí okolo pol tretej v noci, veľa možností nemáte. Buď sa naverímboha vyberiete hľadať nočný spoj, pomrznete na zastávke a prípadne nastúpite na taký, ktorý vašim smerom ani nejde, alebo to nejako doklepete do rána.

Zastavenie siedme - M-klub

Tí, ktorým hlučná rocková hudba nevyhovuje, či sú skôr meditatívnejšej povahy, uvítajú existenciu klubu na Moldavskej. Patrí k tým, kde sa okrem občerstvenia cez týždeň možno dočkať aj nejakej tej kultúrnej akcie. Ponuka sa orientuje hlavne na koncerty folkovej, alternatívnej či jazzovej hudby, nezriedka však bývajú aj výstavy alebo divadelné predstavenia. Osobitne obľúbený je folk, sálu tu vypredal napríklad Pavel Dobeš. Pokiaľ sa radi bavíte takýmto spôsobom, s podobnými aktivitami sa môžete stretnúť aj v GES-ku alebo Jazz klube na Kováčskej. Všetky tri zariadenia majú spoločnú hlavne pestrú programovú ponuku na celý týždeň.

Nedá sa svietiť, ale toto je podľa mojich "výskumov" zhruba všetko. Dá sa povedať, že na štvrťmiliónové mesto tu toho bohviekoľko nie je. Kto nerád trávi večery doma, musí mať naozaj oči na stopkách. A ak sa chce baviť každý večer, tak to len v prípade, že jeho vkus je skutočne širokospektrálny. Ťažko povedať, prečo je situácia taká, aká je. Na jednej strane za veľa môžu peniaze, resp. ich nedostatok u prevádzkovateľov kultúrnych zariadení i u tých, ktorí ich navštevujú. Faktom je, že málokomu sa oplatí investovať do skôr menšinových podujatí. Na druhej strane by ochota iste aj bola. Lenže mnohí z tých, ktorí by aj mali možnosť niekam ísť, len po kadejakých putikách nariekajú, ako sa v Košiciach či na Slovensku nedeje nič zaujímavé.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.