Katarína BALAŽIČOVÁ (JA) & Dušan TOKARČÍK (TY)
V živote sa jednoducho stávajú rôzne veci. Dobré, či príjemné sa v pravidelných intervaloch striedajú s tými menej príjemnými alebo dokonca zlými. V každom prípade však všetci môžeme byť radi, ak sa okolo nás vôbec niečo deje. To "niečo" sa stalo aj nám a preto vám na priblíženie situácie ponúkame nezabudnuteľný rozhovor dvoch napálených mladých ľudí vychádzajúcich z nemenovanej, no o to známejšej košickej kaviarne na Hlavnej z dosť dlhou tradíciou.
JA: To bol somár. Veď on nás chcel normálne okradnúť.
TY: Čo blázniš! Veď sa prerátal iba o šesť korún. Mohli sme dopadnúť aj horšie.
JA: Podľa mňa nás chcel oklamať. Nedal nám predsa ani bloček. Len nám povedal, že máme zaplatiť 86 korún a ísť. A keď sme od neho chceli účet, tak veľmi vtipne poznamenal, že veď nám už povedal...
TY: Čo okolo toho robíme toľko rečí? Aj časník je len človek. Musí predsa z niečoho žiť.
JA: Ale prečo by mal nečestne zarábať na nás a okrádať nevinných, chudobných študentov?
TY: A prečo nie? Nech hodí kameňom, ten kto je bez viny. Veď to robia aj iní a na "iných" miestach. Nehovorím síce, že je to správne, ale je to tak. O tom je predsa život, ak neokradneš ty, okradnú teba.
JA: No práve! A dokonca nám dal nakoniec účet, ktorý ani nebol nablokovaný v pokladni. Jednoducho je to podlé. A ty to ešte bagatelizuješ.
TY: Alééé, čo bloček! A načo? Taká formalitka, komu ju ešte treba?
JA: Štátu. Oni predsa normálne musia odvádzať dane. A to majú ešte v ponukovom lístku napísané, že účtujú len zmluvné ceny. Aká irónia ...
TY: Myslíš si, že nám štát niekedy predloží bloček z toho, o čo všetko nás už stihol obrať? Veď už prosím ťa prestaň byť naivná...
JA: Dobre, ale teraz tu ide o nás. To nás chcel predsa obalamutiť ten čašník. A za deci minerálky nám naúčtoval 10 Sk, pričom v ponukovom lístku majú napísané, že stojí 6 Sk.
TY: Moja milá! V tom podniku sa však platí aj za vzduch, ktorý dýchaš. Minerálka bola s ľadom a citrónom, tak čo sa čuduješ?
JA: Ahááá ?! Nemalo by to byť v cene minerálky? V horúčave piť teplú vodu! Fuj! A citrón sa v každom lepšom podniku do minerálky pridáva automaticky. Ja som si myslela, že by v našej kapitalistickej krajine malo platiť "náš zákazník, náš pán".
TY: Zober si to z iného pohľadu. Ak by si mala peňazí plný matrac, ani by si brvou nepohla pre šesť korún.
JA: Ale tu ide o vyšší princíp!
TY: Čo je to ale princíp? Iba akési zaužívané pravidlo. A voľný, teda aj ten náš kapitalistický trh je predsa bez akýchkoľvek pravidiel slušnosti.
JA: Veď práve. Keď sa kradne a tuneluje aj vo vyšších kruhoch, tak prečo by sme nekradli aj my aspoň v malom.
TY: Konečne si náš systém pochopila. Ak by sme žili podľa Koránu, nebolo by na Slovensku nikoho s dvomi rukami.
JA: Asi máš pravdu. Hlavne, aby sme na to nedoplácali práve my.
Autor: Heda Adamišinová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
