repky sa dá hovoriť o konci žatvy - zožatá je už na 90 percent. Hoci z jej odbytom poľnohospodári nemajú problémy, dodávajú ju závodu Palma v Sečovciach, z jej úrody veľkú radosť nemajú. Tohto roku úroda kvôli suchu a najmä ľadovcom z hektára zobrali iba 1,32 tony. Nemôžu sa pýšiť ani úrodou obilovín, tá je v priemere len niečo nad dve tony z hektára. Už iba v spomienkach sú päť či šesťtonové úrody z hektára z dôb minulých.
Pod takéto "úspechy" poľnohospodárov sa, samozrejme, nepodpísala iba celková situácia v našom poľnohospodárstve, ale najmä mimoriadne nepriaznivé tohtoročné počasie. Len samotné sucho počas vegetačného obdobia na poliach v prešovskom regióne spôsobilo škodu, ktorú vyčíslili na 135,6 milióna Sk. Z tejto čiastky ministerstvo pôdohospodárstva bude kompenzovať maximálne 60 percent, čo poľnohospodári prešovského regiónu zohľadnili vo svojej požiadavke na odškodnenie, ktoré vyčíslili čiastkou 71,1 milióna Sk. Zbytok pôjde na vrub samotných poľnohospodárskych subjektov, nehovoriac ani o škodách spôsobených ľadovcom. Tie v niektorých prípadoch doslova "vymlátili" celé lány. Ak poľnohospodári nemali úrodu poistenú, potom aj toto vyčíňanie počasie budú musieť znášať sami.
S tým zrejme súvisí aj postup poľnohospodárov, ktorí si zvolili pri speňažovaní tohtoročnej úrody obilovín. "Pokiaľ repku naši poľnohospodári dodávajú Palme Sečovce, tak ostatné komodity si väčšina poľnohospodárskych subjektov zväčša ponecháva na skladoch a rozmýšľajú, čo ďalej," uviedol pre náš denník riaditeľ Regionálneho odboru Ministerstva pôdohospodárstva SR v Prešove Marián Košč. Netýka sa to však celého sortimentu obilia. Pokiaľ sladovnícky jačmeň spĺňa požadované kvalitatívne parametre, potom ho poľnohospodári prešovského regiónu dodávajú do sladovne vo Veľkom Šariši. Potravinársku pšenicu dodávajú buď Mlynu Sabinov, s. r. o., alebo do prešovského Poľnonákupu. "Ale tam sú poľnohospodárske podniky opatrné a rozmýšľajú ešte o cene," dodal M. Košč.
Obchod s kŕmnym obilím sa zatiaľ naplno nerozbehol. Poľnohospodárske subjekty akurát vyrovnávajú staré dlhy. Napríklad Poľnonákupu Prešov za minuloročné dodávky kŕmnych zmesí, za ktoré poľnohospodárske podniky vtedy neplatili a hradia ich až terajšou úrodou. "Každý rozmýšľa, ako zabezpečiť svoju vlastnú živočíšnu výrobu," doplnil M. Košč poznámku o uvažovaní poľnohospodárov. Zatiaľ sa veľmi nevyužíva ani inštitút verejného skladu, hoci okrem skladov v Kendiciach a Sabinove prešovský Poľnonákup získal certifikát aj na verejný sklad v Ľuboticiach.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
